V. Hulík je po A. Brunovskom druhým slovenským výtvarníkom vystavujúcim v americkom Clevelande

S pozitívnym ohlasom sa u odbornej kritiky i laickej verejnosti stretla výstava slovenského výtvarníka Viktora Hulíka (1949), ktorá je od 9. 1. do 20. 2. pod názvom Anamorfické konštrukcie inštalovaná v galérii katedry výtvarných umení na Cleveland State

University. V. Hulík je po Albínovi Brunovskom druhým slovenským výtvarným umelcom, ktorý sa predstavuje so samostatnou výstavou v tomto americkom meste v štáte Ohio situovanom na brehu Erijského jazera. Autor tu prezentuje okolo tridsať diel z posledného obdobia, pričom povedľa počítačovej grafiky sú na výstave prezentované aj umelcove Posúvače. Ako pre SME povedal V. Hulík, väčšina z nich nebola ešte vystavená a svojím uspôsobením sa flexibilne prispôsobujú danému priestoru. "Tieto objekty predstavujú možnosti manipulácie prostredníctvom suchých zipsov a variovania jednotlivých zostáv. Priestor v galérii v Clevelande mi dovolil vytvoriť nové obrazy, ktoré tieto variabilné koláže poskytujú." Výstava V. Hulíka na Univerzite v Clevelande bola súčasťou vyše týždenného autorovho študijného pobytu v USA, počas ktorého tiež predniesol prednášku o súčasnej slovenskej výtvarnej scéne, ako aj inicioval možnosť študentskej výmeny medzi Cleveland State University a Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave. Tieto impulzy pochádzajú zo Združenia Cleveland-Bratislava - spolku amerických Slovákov žijúcich v Clevelande, ktorý osemdesiattisícová slovenská komunita založila v roku 1991. Druhá časť pobytu V. Hulíka v USA bola v znamení návštev galérií a múzeí, medzi ktorými určite dominoval azda najväčší galerijno-výskumný komplex na svete, Get- tyho centrum, ktoré bolo pre verejnosť sprístupnené koncom minulého roka. "O návštevu Gettyho centra na vrchoch Santa Moniky pri Los Angeles je obrovský záujem, pričom vstupenky sa objednávajú tri mesiace dopredu. Ja som mal, našťastie, prostredníctvom priateľov vstup zabezpečený. Samotná stavba R. Meiera svojou panorámou výrazne prípomína skalnú skulptúru Grand Canyon. Popri skvelých zbierkach so zaujímavým dôrazom na francúzske rokoko sú tu aj také rafinovanosti, ako je napríklad ich osvetlenie denným svetlom. Lamely na oknách sa totiž natáčajú podľa intenzity a sklonu slnečných lúčov... Možno to bude brať niekto s úsmevom, ale jeden z najväčších zážitkov som mal pri návšteve Las Vegas. Bol som doslova šokovaný jeho atmosférou. Niekedy bola síce až na pomedzí gýča a výtvarnej inšpirácie, ale rôzne ataky na divákovu sietnicu sú prezentované s takou intenzitou a v takých rozmeroch, že občas stojíte v nemom úžase. Aspoň raz to určite treba v živote zažiť..."