Po prílete do Tokia som si opakoval túto vetu, ktorú som sa ako jednu z mnohých naučil v lietadle. Padá sneh. V hlavnom meste Japonska, ktoré je dejiskom olympiády, nebolo po snehu ani chýru, ani slychu. Ba ani počas šesťhodinovej cesty autobusom do Nagana. Až pred samotným príchodom do mesta sa zabeleli končiare japonských Álp, ako nazývajú okolie Nagana domáci. A odvtedy nemáme od snehu pokoj. Ešte pred olympiádou ste určite počuli, alebo čítali, že sa Japonci modlia, aby napadlo snehu a olympiáda sa úspešne uskutočnila. S prosbami pre Hakubu, dejisko lyžiarskych súťaží, to prehnali. Úsmevne spomínajú, že je to azda preto, lebo sa modlili na mnoho strán. Ako je známe, v 120 miliónovom Japonsku sa hlási 117 miliónov ľudí k šintoizmu, 90 miliónov k budhizmu, 530 000 je protestantov, 450 000 katolíkov a 520 000 sa hlási k iným náboženstvám. Keď teda spustili prosby na všetky strany, nečudo, že pri ich splnení začínajú byť problémy. Bežci absolvovali preteky za hustého sneženia, podobne biatlonistky, zjazd mužov a kombinačný slalom, ako aj preteky snowboardistiek odložili. Malí Japonci, ale aj 1300 dobrovoľníkov a vojaci s veľkými lopatami i výkonnou technikou sa boria s mimoriadnou priazňou nebies už od pol tretej ráno. "V Hakube som vlani po prvý raz zažil, ako za noc napadli dva metre snehu," povedal nám cestou tréner skokanov Jozef Lepko. Situácia sa podobne hrozivo opakuje. Na druhej strane je zaujímavé, že v noci napadnutý sneh veľmi rýchlo zmizne z ulíc. Už tri dni padá aj predpoludním, okolo obeda prestane. Od 9.00 h sú však preteky. Keď vychádzame z tlačového strediska, u nás doma je iba šesť hodín večer, ale tu už dve hodiny po polnoci. A služba pri dverách nás upozorňuje tradične: "Juki ga futte imasu." Padá sneh. Nič nové pod japonským slnkom olympijských dní. Vtipkári tvrdia, že čoskoro novinka predsa len príde: Japonci sa začnú modliť, aby sneh už nepadal...
Autor: JÁN MIKULA, Nagano
