Maďarská vláda predložila začiatkom januára novú verziu návrhu zákona, ktorý predpokladá vytvorenie 13 nových kresiel v súčasnom 386-miestnom parlamente, vyhradených pre zástupcov národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. Na získanie mandátu potrebuje kandidát niektorej z 12 menšín získať minimálne 7500 hlasov voličov. Prijatím tohto zákona by mali menšiny, ktoré by pri rovnosti šancí s väčšinovým obyvateľstvom krajiny nemali nádej uspieť vo voľbách, garantované parlamentné kreslá a súperili by o ne len medzi sebou.

Pre Budapešť, ktorá sa snaží na medzinárodnej scéne vystupovať ako advokát menšinových práv je novela prestížnou záležitosťou. Problém parlamentného zastúpenia menšín je argumentom, ktorý maďarskí diplomati veľmi často počujú na rokovaniach v susedných krajinách, kde sa stranám zastupujúcim maďarské etnikum podarilo dostať sa do parlamentu bežnou demokratickou cestou. Na tom, že je potrebné menšiny privilegovať a uzákoniť ich "pozitívnu diskrimináciu" čo sa týka šancí v parlamentných voľbách, sa v Maďarsku zhodli všetky dôležité politické subjekty.

Májový termín všeobecných volieb sa však blíži a maďarské parlamentné strany vládny návrh podporia, len ak budú dovtedy všetky problémy vystupujúce v súvislosti s ním legislatívne korektne vyriešené. Vytvorením podmienok pre vstup menšín do parlamentu sa totiž porušuje zásada rovnosti mandátov a hlasy 13 nových členov legislatívneho orgánu by sa mohli v prípade vládnej krízy ukázať ako rozhodujúce. Maďarská vládna Socialistická strana (MSZP) sa snaží májový volebný termín stihnúť a zabezpečiť potrebnú dvojtretinovú väčšinu v parlamente na podporu vládneho návrhu. Argumentom o tom, že ďalším odkladom vyriešenia parlamentného zastúpenia menšín by Maďarsko vyslalo svojím susedom negatívny signál, však vlastne adresuje kritiku do vlastných radov. S prvým návrhom totiž predstúpila vláda v novembri minulého roka a vzápätí ho stiahla.

Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)