Jana Šeďová, snowboardistka: "Oplatilo sa pricestovať až z Jamanuči. Boli to príjemné dve hodiny. Musím sa však priznať, že ma omínal klobúk, také niečo nerada nosím na hlave. Japonský štýl, a preto sa mi to páčilo. Bolo to celkom pekné, len škoda, že sme nevideli to najkrajšie, teda sumo."

Anna Murínová, biatlonistka: "Zaujímavý bol nápad s piatimi orchestrami a prepojenie s celým svetom. Inak si myslím, že to bol príjemný a krátky ceremoniál."

Pavol Katančík, olympijský atašé: "Športovci porovnávajú, ja som zatiaľ na takom ceremoniáli nebol. Zdalo sa mi to však také strohé a oficiálne. Málo prekvapení, chýbala radosť a živosť. Treba však rešpektovať krajinu, v ktorej sme. Deti boli asi tou najemotívnejšou časťou."

Juraj Skladaný, lekár: "Každý má iný dojem. Ceremoniál bol krátky a múdry, v Lillehammeri to bolo dlhé a všetkým bola zima."

Ľubomír Machyniak, biatlonista: "Ten pohľad je asi iný, keď sledujete televíziu a keď ste priamo pri tom. Tam na štadióne si veľa toho nestihnete uvedomiť. Je to moje prvé veľké podujatie, nemám s čím porovnávať. Imponovalo mi oblečenie a sýte farby."

Tomáš Fusko, tréner biatlonistu Machyniaka: "Ako celok sa mi to vôbec nepáčilo a nadchli ma iba dve veci - geniálny spevácky zbor cez satelitnú obrazovku a deti bežiace s postihnutým športovcom a ohňom. Tieto dve veci ma upútali, ináč to nestálo za nič."

Soňa Mihoková, biatlonistka: "Veľa sme zo slávnosti nevideli, lebo najprv sme čakali vonku, potom v chodbe a na štadióne sme sa ocitli až pri nástupe. Takže predchádzajúce vystúpenia nemôžem hodnotiť, no to, čo som videla, sa mi páčilo, najmä zapaľovanie olympijského ohňa. Slabo to bolo celé organizované."

Róbert Kažimír, krasokorčuliar: "Bol to celkom pekný ceremoniál, najmä vzhľadom na to, že som na ňom mohol dýchať olympijskú atmosféru."

Akebono (Jap., hviezda otvorenia, sumo): "Desať minút zimy za celoživotné spomienky."

Jiřina Pelcová, česká biatlonistka: "Vždy, keď sa rozhorí olympijský oheň, tak ma to dojme a behá mi mráz po tele. Je to niečo, čo sa nedá ani opísať."

Jaroslav Sakala, skokan na lyžiach: "Skokani vždy prileteli až po otvorení. Až teraz som bol skutočne pri tom a som nadšený. Koľko ľudí môže povedať, že videlo zapálenie olympijského ohňa na vlastné oči?"

Milan Jirásek, predseda ČOV: "Je dobré, že sa usporiadatelia nesnažili svojich predchodcov za každú cenu tromfnúť v efektných technických kúskoch. Ich predstavenie bolo jednoduché a veľmi pôsobivé."

El Mundo, španielsky denník: "Otvorenie hier sprevádzal dopravný chaos. Vlastný ceremoniál bol biedny a uspávajúci."

Kurier, rakúsky denník: "Bol to ceremoniál, pod ktorý sa podpísal japonský perfekcionizmus. Ako príklad môže poslúžiť záverečný spev piatich 200 členných zborov, ktoré prepojené satelitom spievali Beethovenovu Ódu na radosť."

The Observer, britský denník: "Tieto olympijské hry budú väčšie a komerčnejšie ako všetky predošlé. Napriek tomu musí toto svetové podujatie na svoju najväčšiu hviezdu ešte len čakať. Otvárací ceremoniál bol skromný. Zaznel len jeden ,falošný tón`. Tým bola pieseň When the children rule the World (Keď budú deti vládnuť svetu), ktorá by sa hodila skôr do európskej šlágrovej hitparády, a nie na ceremoniál ZOH."