Sobota bola dňom slávnostného otvorenia ZOH a pre mňa aj možnosťou si dlhšie pospať. Ak by som nemal na starosti nesenie slovenskej vlajky, potom by som leňošil ešte dlhšie. Takto som vstával až o 8.00 h (u nás bola presne polnoc - pozn. red.), hoci inak sme hore už o pol siedmej a v deň pretekov ešte o hodinu skôr. To, že ma vybrali za vlajkonosiča, si cením, je to určitý druh uznania a aj dodania sebadôvery. Ale na druhej strane mám v tomto smere už aj skúsenosti, na juniorských MS som niesol vlajku v českom Harrachove, rakúskom Breitenwalde, švédskom Gällivare, na seniorských v kanadskom Thunder Bay a v nórskom Trondheime. Ceremoniál sa mi páčil, hoci si myslím, že atrakcie s ohňostrojom mohli krajšie vyznieť, ak by sa otváralo za tmy alebo za šera. Komplikovaný bol potom návrat, na izbu som sa dostal až po pol druhej popoludní tunajšieho času, lebo v jedálni sa vytvoril strašný rad. Ten spôsobil, že popoludní som už netrénoval s lyžami, len som si pobehal po okolí, vyklusával som. Inak jedlo je tu perfektné, niet sa na čo sťažovať a ja osobne nemám ani problémy s aklimatizáciou. Nevyspytateľné je len počasie a nový sneh. Jarka Bukvajová nás navnadila, bežala skvele, jej desiate miesto je paráda, ale je to aj istý záväzok, aby sme sa o čosi podobné pokúsili aj my. Hoci v našom prípade v klasike na 30 km, ktorej výsledky už budete doma v pondelok ráno vedieť, sa berie aj priečka do tridsiatky ako úspech. V sobotu sme sa dozvedeli, že pôjde Hudáč, lebo chrípková epidémia sa chytá nielen hokejistov a bežkýň, hlavného lekára výpravy a novinárov, neobišla ani Andreja Páričku. Na trati, ak zostane pri predpovedi meteorológov a zatiaľ im to vychádza, pôjde o alchýmiu. V nedeľu sme si vyskúšali rôzne druhy mazania, menili sme vosky, prebehli sme 12-13 km. Dôležité je trafiť mazanie, vystihnúť čas a mať dobrú spoluprácu so servisným tímom. Aspoň takú, akú mala Jarka Bukvajová. Ak však padá sneh, potom je to dupľovaná lotéria.

Autor: ja