Po nedeľňajšom stretnutí s Talianskom bola v tábore slovenských hokejistov lepšia nálada ako po sobotňajšej nešťastnej remíze s Rakúskom. Dva dôležité body, no hlavne postupová nádej z kvalifikačnej B-skupiny boli v suchu, ale k chorým pribudol zranený Haščák. "Mám zranený vnútorný meniskus. Otázne je, či budem môcť ďalej hrať." Vedľa stojaci MUDr. Miroslav Klíma dodal: "Nebojte sa, dáme ho do poriadku." Najspokojnejší mohol byť Vlasto Plavucha. "Dal som síce tri góly, ale mohol som pridať ďalšie. Najmä v druhej tretine, keď sme súpera zaskočili z 1:2 na 4:2 a on potom znížil, sme mohli ísť do kabín s náskokom 5:2. Bolo iba 4:3 a ja namiesto zasunutia puku do prázdnej brány som ho z nej prakticky vytiahol. Verím, že postúpime. Taliani nastupovali s tým, že víťazstvo ich ešte drží v hre o postup, veď Kazachstan popoludní iba remizoval s Rakúskom. Myslím si, že sme o krok vpredu pred ostatnými, len to musíme dokazovať."
Pred včerajším zápasom po rozcvičke a tréningu nasledoval spoločný obed s prezidentom Michalom Kováčom. "Ja to chápem ako záujem najvyššieho predstaviteľa o náš šport, a to zaväzuje. Obed bol normálny, ako inokedy, každý si dal, čo chcel," dodal strelec troch gólov, ktorý tvrdí, že po takomto stretnutí sa ťažko zaspáva a on si čas do príchodu snov kráti čítaním a surfovaním po Internete, nie pri televízore. Róbert Petrovický v oboch zápasoch dal po góle. "Proti Rakúsku sme mali viac šancí, ale urobili sme aj viac chýb v obrane. Najdôležitejšie je, že sme vyhrali a pred nami je najdôležitejší súper, Kazachstan, s ktorým musíme vyhrať. O tom, kto nastúpi z nových, rozhodne tréner, ale ak príde Peter Bondra, ja mu hodím tri čisté prihrávky a on rozhodne." Na otázku SME, prečo sa s Rakúskom a Talianskom tak ťažko lovia víťazstvá, dodal: "Ťažká otázka. Dnes je hokejový svet samý Rus a Kanaďan na lavičke aj pri kormidle. Ak sa dajú oba štýly dohromady, každý zápas je hokejová vojna o bytie a nebytie. Všetci už vedia dobre korčuľovať, majú dosť síl. Zabudnite na zápasy so skóre 8:1 alebo 9:2. To sa skončilo."
Autor: JÁN MIKULA, Nagano