V denníku SME dňa 19. 1. 1998 v rubrike "Vysypané z obálok" ma zaujal príspevok pána Andreja Gripa, ktorý sa týkal druhej vlny kupónovej privatizácie, a to Fondu pre dôchodcov. Tento organizovala Prvá slovenská investičná spoločnosť - PSIS. Rozhodla som sa zareagovať, lebo v prvej vlne kup. privatizácie som sa stala akcionárkou Garantovaného fondu a privatizačného fondu PSIS. Bola som spokojná so spravovaním akcií preto, že o činnosti fondov som dostávala pravidelne oznamy a informácie, zúčastňovala som sa na valných zhromaždeniach a dostala som dividendy 1500 Sk. Potešilo ma to, kúpila som si tovar, ktorý si z dôchodku nemôžem dovoliť. No ešte viac ma tešilo, že na Slovensku máme schopných mladých vzdelaných odborníkov, ktorých vychovali naše vysoké školy a ktorí vedia dobre investovať a zveľadiť zverené "talenty". PSIS získala dôveru a mnoho podielnikov mladých, starších vložilo aj svoje úspory do nimi založeného Sporofondu. Podielnici mohli sledovať v dennej tlači ako rastie jeden bod, a teda aj ako rastú ich úspory. Rast úspor a cien akcií bol výsledkom ekonomickej činnosti správcov fondov a Sporofondu a podľa toho a určeného percenta boli odmeňovaní, toto podliehalo kontrole. Chcem zdôrazniť, že finančné zdroje, s ktorými manipulovala PSIS, neboli štátne, čo si treba zvlášť uvedomiť, ak ide o Fond pre dôchodcov v druhej vlne kup. privatizácie. Možno sa vyskytli námietky zo strany akcionárov a podielnikov proti využitiu zverených financií na založenie Fodnu pre dôchodcov. PSIS už nemala možnosť po posledných parlamentných voľbách preukázať výhodnosť alebo nevýhodnosť tejto akcie. No dalo sa predpokladať podľa výsledkov, že akcia bude prospešná pre dôchodcov aj pre PSIS. Keď som v čase príprav druhej vlny kupónovej privatizácie počula pána JUDr. Janičinu, že dôchodcovia budú mať možnosť kúpiť si kupónovú knižku a známku za 750 Sk, rozhodla som sa nevyužiť ponuky fondov, ale objednať si akcie sama. Tešila som sa na akcie niektorej prosperujúcej fabriky, prípadne kúpeľov, alebo banky, či poisťovne, alebo pivovaru. Investovala som tých 750 Sk. Potom prišli posledné parlamentné voľby a všetko "bolo ináč a lepšie". Takže akcie nebudú. Doma mám kupónovú knižku (trocha drahá knižka) a stratila som chuť stáť niekde v rade a žobrať. Neviem si dať dokopy toto: vyše 3 milióny záujemcov o kupónovú privatizáciu a výsledky posledných parlamentných volieb. Musím ešte dodať, že PSIS sa dostala pod nútenú správu, núteným správcom boli aj Harvardské fondy. Finančnú ujmu utrpeli podielnici úspešného Sporofondu a aj drobní akcionári PSIS. Prečo? Čo je to za bezcitnosť. Hovorí sa "Kto chce psa biť, palicu si nájde".
Autor: JOLANA POSPÍŠILOVÁ, PIEŠŤANY
