Relácia KROKY zo dňa 11. 1. 1998 ma pobúrila. Slobodný občan tohoto štátu má právo očakávať, že na televíznej obrazovke pri obhajovaní akejsi objektívnej pravdy sa stretnú ľudia, ktorí serióznymi argumentmi sú schopní presvedčiť divákov o správnosti svojho počínania. Vďaka vystúpeniu pána Slobodníka som taký pocit nezískal. Od zástupcu vládnej koalície som očakával argumentáciu v kvalite hodnej generála slovenskej politiky. Dočkal som sa však iba opakovaného prekrúcania argumentov zavádzajúceho Slobodníka, ktorý by za svoj prejav mal byť degradovaný do funkcie vojaka - ešte pred prísahou. Obhajovať dobrú životnú úroveň slovenských občanov tým, že priemerná mesačná mzda jednotlivca presahuje 9 000 korún, svedčí o nepochopení podstaty veci, alebo úmyselnom klamaní. Ak totiž zo sto pracovníkov 76 má plat 4 015 korún (čo sa dnes dá počítať za životné minimum), dvadsiati majú plat po 15 000, traja po 55 000 Sk a jeden 130 000 Sk mesačne, potom ich priemerná mzda je skutočne cez 9 000 Sk. Z uvádzaného však vyplýva, že zo sto pracovníkov 24 ich žije nad priemer, ale 76 ich živorí, čo zodpovedá i dnešnej mzdovej skutočnosti u nás. Teda 76 % ľudí u nás živorí, a to je pravda, pán Slobodník, nehovoriac o tom, že tento stav zhoršuje kategória nezamestnaných či žijúcich z podpory, ktorí sa musia priživovať práve na tých nízko platených! Tak teda pociťuje obyčajný človek ten neuveriteľný hospodársky zázrak. V skutočnosti môžeme konštatovať, že zásluhou tohto hospodárenia je štátna kasa prázdna a plánovaný rozpočet rozdelený tak, aby vykryl požiadavky vláde najpotrebnejším (SIS!!!) subjektom. Vinu za zlé šafárenie váľajú na iných, hoci už je každému jasné, že sú neschopní vládnuť a hospodáriť.
Autor: VOJTECH KRIŽAN, Žilina
