Bratislavčania si už zvykajú na Divadelný klub a jeho večery poézie ako na miesto, kde sa hostia v príjemnej atmosfére odhodlajú prezradiť na seba aj čosi iné ako v bežných rozhovoroch pre časopisy. Po januárovej ,prechádzke` Dušana Mitanu a Mariána Vargu rokmi šesťdesiatymi, si v piatok zasadli do ,spovedných` kresiel Ján Štrasser a Tomáš Janovic a za mikrofónom Jana Kocianová, speváčka, pre ktorú obaja páni napísali pekných pár desiatok textov. Opäť sa hľadalo spoločné aj odlišné, spomínalo sa, no hovorilo aj o dnešku. "Čo pre mňa znamená Tomáš Janovic? Ukázal mi, že v slovenčine sa dá povedať na dvoch riadkoch čosi veľmi múdre a vtipné," tvrdí Ján Štrasser, dodnes hrdo sa hlásiaci k symbolickej textárskej škole, ktorú Tomáš Janovic "založil" na Slovensku na sklonku 50-tych rokov. "Bol to vlastne jediný Slovák, na ktorého textoch som sa popri textoch Jiřího Suchého učil." Janovic si zasa na Štrassera spomína ako na 20-ročného eléva v sandáloch zo Slovenských pohľadov, ako od neho prišiel pýtať aforizmy. "O pár dní - o 30 rokov - prišiel ako šéfredaktor a opäť chcel odo mňa aforizmy." Na vlastné začiatky si Janovic spomína dosť kuriózne: "Predovšetkým som hrdý na to, že som nevyštudoval hutnícku fakultu, na ktorú ma poslal otec, pretože sa mu nepáčilo, čo a ako píšem a chcel, aby som mal chlebík v ruke. Keď zistil, ako "diaľkovo" ju študujem, pochopil, že to nemá význam. Ale, ktovie, možno by som dnes bol vlastníkom VSŽ..." Prvý text napísal Janovic na deväťročenke, na školský pochod. "Potom už prišli roky v Divadle na korze, kde som musel písať nejaké texty, aby si Lasica so Satinským mohli odskočiť z javiska a zafajčiťsi." Obaja majstri vecnosti, skratky, umenia odrážať každodennosť v náhlom poetickom osvietení, a zároveň vášniví hráči preferansu tvrdia, že hoci tých mien, ktorým za vyše 30 rokov napísali texty, bolo viac než dosť (Kocianová, Gombitová, Ursiny, Kolínska, Žbirka, Lasica-Satinský, Markovič, Filip...), nikdy ich nestrhli kolesá showbusinessu a naháňanie sa za hitmi. Ján Štrasser sa dokonca považuje za básnika-externistu. "Dúfam, že nikdy som tých básní a textov nenapísal až toľko, aby som všetkých stihol otráviť, a radšej som si to kompenzoval aj iným písaním." "To je to, čo sa mi na Štrasserovi nepáči. Že píše málo poézie. Fejtóny a publicistika sú asi potrebné, ale zdá sa mi, že poézia je niečo, čo vydrží dlhšie." Štrasser však má pre Janovica pádny protiargument. Už v týchto dňoch blúdi kdesi v "Bermudskom trojuholníku" medzi tromi vydavateľstvami - L.C.A., Drewom a srd a Modrým Petrom, jeho chystaná básnická zbierka Očné pozadie, ktorá bude na svete možno o pol roka. A pravdepodobne ich neminie ani spoločná práca. Jana Kocianová ich totiž priamo na pódiu chytila za slovo a dostala sľub, že jej obaja páni napíšu nové texty pre jej spirituály...

Autor: ata