WASHINGTON, LONDÝN, MOSKVA, BAGDAD, PRAHA (TASR, ČTK) - Ak sa rozhodnú Spojené štáty zaútočiť na Irak, bude to útok zdrvujúci a bude zacielený tak, aby zasadil vážnu ranu irackej schopnosti vyrábať zbrane hromadného ničenia. Vyhlásil to v noci na včera v rozhovore s moderátorom stanice CNN Larrym Kingom minister obrany USA William Cohen pred svojou cestou na Blízky východ. Cohen odcestoval včera do Nemecka, aby sa v Mníchove zúčastnil na výročnom stretnutí európskych politických a vojenských expertov. Od nedele potom postupne navštívi šesť štátov Perzského zálivu: Kuvajt, Saudskú Arábiu, Bahrajn, Katar, Omán a Spojené arabské emiráty a zastaví sa aj v Moskve. Letecké útoky proti Iraku sa začnú 17. februára, ak terajšie diplomatické úsilie urovnať krízu zlyhá. S odvolaním sa na zdroje vo Washingtone to včera napísal britský denník The Independent. Termín je podľa vojenských stratégov ideálny, umožnil by Spojeným štátom a Británii argumentovať, že Rusko a Francúzsko mali dostatok času na to, aby ich diplomatické kroky priniesli ovocie. Spojené štáty by v tomto čase mali v Perzskom zálive tri lietadové lode a Británia jednu. Washingtonský spravodajca denníka The Daily Telegraph zasa napísal, že Biely dom chce, aby intenzívny letecký útok trval tri dni a aby sa začal 22. februára po skončení zimných olympijských hier v Nagane.
Francúzska rozhlasová stanica Europe 1 včera s odvolaním sa na informácie z ministerstva zahraničných vecí uviedla, že Paríž sa nezúčastní na žiadnej vojenskej akcii proti Iraku. Na otázku o amerických plánoch zaútočiť na Irak minister obrany Védrine odpovedal, že Francúzsko nemá v úmysle pripojiť sa k nim. Paríž sa podľa neho za žiadnych okolností k útoku nepridá, ani neposkytne americkým silám logistickú pomoc. Védrinovo vyhlásenie nasleduje po návšteve francúzskeho emisára Bartranda Dufourcqa v Bagdade, kde sa snažil rozriešiť krízu medzi OSN a Irakom.
Údiv a zmätok vyvolalo medzi vojenskými odborníkmi utorkové vyhlásenie prezidenta Václava Havla o účasti Českej republiky na prípadnej ozbrojenej akcii proti Iraku. Generálny štáb odhaduje, že iba príprava vojakov na púštne operácie by trvala až šesť mesiacov. Minister obrany Lobkowicz nemá o podobných plánoch žiadne informácie a problém by bol aj so získaním dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní riskovať život a zdravie. Podľa ruského prezidenta Borisa Jeľcina "je v irackej kríze s OSN to najhoršie už za nami, aj keď problémy naďalej zostávajú". "Som optimista. Nemôžeme ešte s istotou povedať, že všetko je v poriadku, že tu nemôže byť ďalší vzostup," uviedol Jeľcin na stretnutí s novinármi v Kremli. Podľa neho má kríza klesajúcu tendenciu, čo je veľmi dôležité. Poslanci irackého parlamentu sa na včerajšom mimoriadnom zasadaní za zatvorenými dverami dohodli odložiť do budúceho týždňa diskusiu o kríze s OSN a prijatie záverečnej rezolúcie. Informoval o tom predseda parlamentu Sádún Hammadí. Akékoľvek odporúčania irackého parlamentu na to, aby sa mohli stať oficiálnou politikou, musí schváliť Rada revolučného velenia pod vedením prezidenta Saddáma Husajna.
