Niekedy je ťažké nepodľahnúť teroru novosti. Nenechať sa zavaliť stále novými a novými literárnymi dielami, ktoré nás atakujú. Napokon, čo už v literatúre od Homéra môže byť naozaj nové! Preto sa z času na čas začítam do starších kníh, v ktorých s rokmi objavujem to, čo som si predtým nevšimol. Napríklad takúto pasáž: "Tento muž bude mať vždy dav na svojej strane. Je si istý sebou ako vesmírom. A to sa práve páči davu, žiada tvrdenia, nie dôkazy. Dôkazy ho mätú a uvádzajú do rozpakov. Dav je jednoduchý a chápe iba jednoduchosť. Nesmie sa mu hovoriť ani ako, ani akým spôsobom, ale iba áno alebo nie." Tieto slová pochádzajú z roku 1895 a nájdete ich v malej, subtílnej knižočke esejí Epikurova záhrada, ktorá vyšla v slovenčine v zlatom veku normalizácie, v roku 1978. Irónia hodná Anatola Franca!