ť spolupráca pri riešení životne dôležitých problémov a dosahovaní tých cieľov, ktoré sú v záujme každého z nás.

Nesmierne dôležité pre charakter štátu a jeho prestíž je totiž dôsledné rešpektovanie Ústavy SR. Zastupiteľská demokracia a parlamentná forma vlády, ktoré sú v nej zakotvené, sa v našich podmienkach osvedčili. Musíme však konštatovať, že naši občania začínajú strácať istotu, či ich zastupujú skutočne slobodní a nezávislí reprezentanti ich politickej vôle.

Štát a výkon jeho moci musí prispievať k integrácii spoločnosti, ktorá je prirodzene všade vo svete pestrá a mnohotvárna. Prejavuje sa mnohorakosťou pohľadov a stanovísk zvolených zástupcov ľudu v parlamente. Vládu nemožno stotožňovať so štátom a opozíciu so zradou a rozvratom. Nemyslím si, žeby túto abecedu demokratickej politiky naši poslanci a vôbec politici neovládali. Napriek tomu sa u nás nedarí udržiavať medzi vládou a opozíciou taký vzťah ako vo vyspelých demokraciách, ale aj v okolitých transformujúcich sa štátoch. Príčinu vidím v tom, že vládna koalícia považuje opozíciu a priori za nepriateľa, ba dokonca ju v sporoch účelovo označuje za nepriateľa samotného štátu.

Priaznivé hospodárske výsledky

Silným motívom pre samostatnosť Slovenska bolo získanie ekonomickej svojbytnosti a zvrchovanosti. Mnohé doterajšie ekonomické výsledky potvrdili životaschopnosť nášho hospodárstva a vyvrátili skeptické, v lepšom prípade rezervované názory na možnosti jeho rozvoja. Rastom hrubého domáceho produktu, klesajúcim trendom inflácie, zvyšujúcimi sa devízovými rezervami a stabilitou meny sa Slovensko zaradilo na popredné miesto medzi transformujúcimi sa krajinami. Priaznivé hospodárske výsledky sa doteraz odrážali aj na medzinárodnom ratingu našej krajiny získaním pozícií v škále racionálneho investovania. Menej potešiteľnou črtou ekonomického rastu, ktorý Slovensko dosahuje od roku 1994, je to, že jeho pomerne vysoká dynamika nepôsobí na výraznejší rast zamestnanosti. Pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť nie je len istým výrazom makroekonomickej nerovnováhy, ale najmä nepriaznivo ovplyvňuje životné podmienky našich občanov.

Slovensko vstupovalo do roku 1997 ako krajina, ktorá dosiahla jedny z najlepších makroekonomických výsledkov v rámci transformujúcich sa štátov, i keď vývoj obchodnej bilancie v roku 1996 naznačoval oblasť možných ťažkostí. Nebolo by však korektné prehliadať, že minuloročný dynamický hospodársky rast bol sprevádzaný vážnymi nerovnováhami a negatívnymi tendenciami v zahraničnoobchodnej bilancii, v štátnych financiách i v menovej oblasti. Sú to fakty, ktoré oproti predchádzajúcim rokom zhoršujú kvalitu dosiahnutých hospodárskych výsledkov.

Nepriaznivé rozhodnutia

NATO a EÚ

Uplynulý rok bol z hľadiska zahraničnopolitického zakotvenia v medzinárodnom spoločenstve pre Slovenskú republiku v istom zmysle podobný východiskovému roku 1993, keď sme boli medzinárodným spoločenstvom uznaní ako samostatný suverénny štát, resp. keď sa rozhodovalo o našom prijatí do OSN a do Rady Európy. Vlani sa rozhodovalo o našom členstve v NATO a o tom, či budeme patriť medzi prvých uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Členstvo v týchto integračných zoskupeniach už nie je len vecou ekonomických a bezpečnostných výhod pre malú krajinu, ale v plnom zmysle slova je potvrdením, že máme spoločné hodnoty s modernou Európou.

Rozhodnutia najvyšších orgánov NATO a Európskej únie z minulého roka neboli pre nás priaznivé a v našej spoločnosti neboli prijaté jednoznačne. Zatiaľ čo jedni poukazujú na to, že vládna koalícia svojou vnútornou politikou sama prispela k tomu, že sme obstáli horšie ako naši susedia, druhá časť politického spektra naše odsunutie na vedľajšiu koľaj integrácie skôr zľahčuje, alebo obviňuje medzinárodné zoskupenia zo zaujatosti voči Slovensku. Som presvedčený, že je chybné a zavádzajúce zakrývať náš deficit demokracie a politické chyby poukazovaním na údajnú zaujatosť medzinárodných organizácií voči nám. Reči o zaujatosti voči Slovensku vyvrátilo decembrové hodnotenie Slovenska Európskou úniou na summite v Luxemburgu, v ktorom sa veľmi citlivo reaguje na niektoré na poslednú chvíľu uskutočnené zmeny v našej vnútornej politike. Moje presvedčenie o nezaujatosti medzinárodných inštitúcií pramení aj z vlani vyneseného rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Keď je pravda na našej strane a keď sú naše argumenty dostatočne silné, medzinárodné organizácie rozhodnú nestranne a aj proti zámerom vplyvných lobbistických skupín v zahraničí.

Prenikanie organizovaného

zločinu

Mnohé udalosti v minulom roku ukázali, že podnikanie na Slovensku je ohrozené prenikaním organizovaného zločinu. Pri riešení tohto závažného problému musia veľmi razantne a účinne konať všetky zainteresované zložky štátnej moci. Veľký podiel zodpovednosti za to, aby sa v podnikateľskej sfére nerozširovala nezákonnosť, korupcia a zločinnosť, leží na samotných podnikateľoch a ich združeniach. Jednou z dôležitých oblastí činnosti stavovských organizácií podnikateľov sa musí stať presadzovanie morálnych a etických noriem podnikania medzi svojich členov. Ak sa nám nepodarí vytvoriť zdravé základy podnikateľskej činnosti, ohrozíme vývoj celej spoločnosti, presne v duchu slov, že zo zlého nikdy dobré nevzíde.

Predpoklady

pre rast životnej úrovne

Objektívnym meradlom prosperity krajiny a v našom prípade aj úspešnosti transformačného procesu je životná úroveň občanov. Vývoj niektorých parametrov životnej úrovne na Slovensku naznačuje, že sa postupne vytvárajú predpoklady na jej rast. Dokumentujú to údaje o raste reálnych miezd, príjmov a bežných výdavkov domácností. Tieto pozitívne trendy však nemôžeme preceňovať, a to z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým reálne mzdy ešte stále nedosahujú úroveň z predtransformačného roku 1989 a sú nízke aj v porovnaní s inými stredoeurópskymi transformujúcimi sa krajinami. Ešte významnejší je fakt, že v príjmovej oblasti dochádza k diferenciácii, ktorá často nie je ekonomicky opodstatnená a je nespravodlivá. Nie je to len výsledok rozmáhajúcej sa šedej ekonomiky, ale aj vplyv nespravodlivých kľúčov a kanálov rozdeľovania spoločenského bohatstva v ekonomike.

Kompromis ako neznámy postoj

Slovensko - aj keď je rozlohou a počtom obyvateľstva malá krajina - je podľa analytikov z rôznych vedných oblastí vnútorne nezvykle diferencované. Rôznymi obsahmi sociálnej pamäti, odlišným vnímaním vlastných dejín, sčasti aj etnicky, konfesionálne a najmä regionálne. Diskontinuity našej národnej histórie, panstvo cudzej štátnej moci v minulosti a tiež pustošivé vojny túto diferencovanosť ešte utvrdili. V súčasnosti prebiehajúca spoločenská transformácia a jej priebeh zneistili celé skupiny nášho obyvateľstva, návyk na umelo udržiavané sociálne istoty spôsobil pod ťarchou zmien istý chaos. To vpísalo do duší mnohých ľudí opatrnosť, vyčkávacie postoje i nereálne očakávania. Jedno aj druhé sa stalo podhubím súčasnej politickej polarizácie v tom zmysle, že pri zrode našej nezávislej štátnosti sa neobjavila politická elita, ktorá by nás dokázala zjednotiť nielen na národnom princípe, ale aj orientáciou na modernú štátnosť a vyššie formy občianskeho spolunažívania.

Bez ohľadu na to, kedy sa taká politická elita vytvorí a presadí pri riadení štátneho kormidla, budeme musieť predsa len hľadať styčné body medzi polarizovanými tábormi, ak si touto polarizáciou nechceme celkom podkopať štátnu suverenitu a historické šance uspieť v prudko sa meniacom svete. My politici nemáme odvahu otvorene si túto potrebu priznať a v súlade s tým hľadať racionálne kompromisné riešenia. Kompromis sa stal takmer neznámou veličinou našej veľkej politiky. V mene straníckej viery zatracujeme oponentov a strácame schopnosť dohodnúť sa. Nadišiel čas zmeniť tento prístup k sebe, k svojmu štátu a precítiť zodpovednosť za ohrozenia, ktoré si vytvárame do budúcnosti.

Dobre pripravená

mladá generácia

Pre vskutku svetový trend máme už dnes dobre pripravenú mladú generáciu. Potvrdzuje sa to, žiaľ, aj tým, že mladí odborníci, ktorí nás opúšťajú, lebo časom podľahli pocitu neperspektívnosti tejto krajiny, nachádzajú vo svete veľmi dobré uplatnenie. Takýto odlev mozgov je pre krajinu bezpochyby stratou, no mal by byť pre nás aj poučením, že náš človek je už pripravený úspešne sa realizovať v lepšom systéme, než aký dnes funguje u nás doma. Ťažko možno nazvať skutočným vlastencom človeka, ktorý chce Slovensko vylúčiť z procesov globalizácie sveta a odoprieť mládeži perspektívu prežiť svoj pozemský údel na úrovni civilizačných vymožeností nastupujúceho nového storočia.

Autor: Medzititulky SME