S prvou správou o stave Slovenskej republiky vystúpil prezident Michal Kováč v Národnej rade SR 9. marca 1994. V tom čase už bol poslanecký klub HZDS oslabený nielen o "kňažkovcov", ale aj o tzv. Alternatívu politického realizmu (J. Moravčík, R. Kováč...), čím sa vláda V. Mečiara stala menšinovou. Prezident Michal Kováč vo svojom prejave zdôraznil, že Slovensko potrebuje vládu širšej koalície založenej na korektných dohodách a potvrdil, že východisko z krízy vidí v predčasných voľbách. M. Kováč vyslovil "vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote". Vo svojom prejave spomenul rokovania s V. Mečiarom o Lexovi, ktorého odmietol vymenovať za ministra privatizácie. Počas týchto rokovaní mu V. Mečiar povedal, že "pravdepodobne budú predčasné voľby a hnutie peniaze potrebuje... a túto robotu mu nikto iný ako I. Lexa urobiť nemôže a že keď ju spraví, pošle ho preč". V piatok 11. marca 1994 osemdesiat poslancov NR SR vyslovilo predsedovi vlády V. Mečiarovi nedôveru.
Šesť dní po únose
Druhú správu o stave SR predniesol prezident M. Kováč v NR SR 6. septembra 1995, teda len niekoľko dní po únose svojho syna do Rakúska. Vláda SR v tom čase odmietla požiadať o navrátenie M. Kováča ml. do SR. Prezident vo svojom prejave poukázal na neuspokojujúcu spoluprácu s premiérom Mečiarom a predsedom parlamentu Gašparovičom. Odmietol tvrdenia koalície o parlamentnom puči a ústavnej kríze, ktoré mali viesť v marci 1994 k nelegálnej zmene slovenskej vlády. Zdôraznil, že zmena vlády, parlamentné voľby aj sformovanie novej vlády sa uskutočnili v rámci platnej ústavy a právneho poriadku. M. Kováč vyzval vládu na ústretovosť k opozícii a spoločenské porozumenie. Zdôraznil, že bez dobrej vôle na oboch stranách sa nepodarí dospieť ku konštruktívnej spolupráci a že namiesto dialógu vládne na Slovensku "permanentná politická konfrontácia". Prezident kritizoval koalíciu, ktorá vytvárala parlamentné komisie len z vlastných poslancov, spochybňovala rozhodnutia Ústavného súdu i Ústavný súd samotný. Za najdôležitejšie úlohy označil transformáciu právneho poriadku SR a jeho približovanie ku krajinám Európskej únie.
Prejav "starého uja"
Tretiu správu o stave SR predniesol prezident Michal Kováč 11. decembra 1996. Krátko po jeho príchode do NR SR odovzdal I. Gašparovič vedenie schôdze A. M. Húskovi so slovami: "Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému chujovi." M. Kováč vo svojom prejave varoval poslancov pred medzinárodnou izoláciou Slovenska. "Mám vážne obavy, že môžeme zmeškať nielen prvý vlak do NATO, ale aj do Európskej únie," povedal Kováč. Podľa prezidenta pribúdali signály o tom, že sa Slovensko dostáva do medzinárodnej izolácie. Pochybnosti zahraničia boli podľa M. Kováča spôsobené bezdôvodným odkladaním uplatňovania demokratických pravidiel vo vnútropolitickom živote Slovenska. Politiku koalície hodnotil ako tiché, ale rastúce odstupovanie od kurzu demokratických premien spoločnosti. Odsúdil aj odobratie mandátu F. Gauliederovi a varoval, že tým koalícia môže vyvolať krízu ústavného zriadenia. M. Kováč takisto povedal, že dochádza k nebezpečnému prerastaniu politickej moci s hospodárskou a k formovaniu novej štátostrany. Podľa prezidenta v SR namiesto korektnej politickej súťaže prebiehal nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, čo svedčí o kriminalizácii politického života. Jeho prejav v závere prerušil I. Gašparovič, ktorého minister vnútra informoval, že v budove NR SR je vraj bomba. Schôdza nebola prerušená a bombu nenašli.
