Autorom knihy, ktorá vzbudila senzáciu a ktorá vyšla pri príležitosti 30. výročia smrti latinskoamerického revolucionára Che Guevaru, je uruguayský publicista José Friedl Zapata. Niekoľko rokov Zapata študoval materiály na Kube, v niekoľkých hlavných mestách Latinskej Ameriky, v Nemecku, kde mal možnosť nahliadnuť v tzv. Gauckovom úrade aj do archívu východonemeckej Štátnej bezpečnosti (STASI). Ale kniha, ktorá vyšla v berlínskom nakladateľstve Aufbau, bola teraz zakázaná. Krajinský súd v Berlíne vyhovel žiadosti 86-ročnej matky Tamary Bunkeovej - Nadji Bunkeovej. Tá tvrdí, že v knihe je niekoľko údajov, ktoré nemožno doložiť. Vedenie nakladateľstva však oznámilo, že takmer celý náklad je už rozpredaný.
Kto je Tamara Bunkeová, dlhoročná priateľka Che Guevaru, ktorá mala za úlohu sledovať svojho priateľa-revolucionára pre Štátnu bezpečnosť NDR, pre sovietsku KGB, ale - ako Zapata dopĺňa, aj pre kubánsku tajnú službu DSI? Tamara Bunkeová sa narodila v roku 1937 v Argentíne. Od roku 1952 žila vo vtedajšej NDR v Eisenhüttenstadte. Neskôr študovala v Berlíne romanistiku, v roku 1960 sa po prvý raz stretla s Che Guevarom, keď mu, vtedy generálnemu riaditeľovi kubánskej Národnej banky, tlmočila. Od roku 1961 žila na Kube a zomrela za dosiaľ nevyjasnených okolností v roku 1967 v Bolívii, ako jediná žena v partizánskom oddieli E. Guevaru, ktorý chcel v Latinskej Amerike vznietiť revolúciu. Jej rodičia boli dlhoročnými členmi Komunistickej strany Nemecka. Podľa Zapatu to bola práve matka Tamary Bunkeovej, ktorá jej po návrate do vtedajšej NDR, umožnila nadviazať kontakt so STASI. Prostredníctvom nej sa potom Bunkeová dostala do siete sovietskej KGB, ktorá mala podľa Zapatu najväčší záujem na tom, aby vedela všetko, čo Che Guevara, ktorému nikdy celkom nedôverovala, podniká a plánuje. A bola to taktiež KGB, ktorá svoju agentku primäla, aby sa partizánska skupina Che Guevaru, ktorá operovala v Bolívii, politicky a ideologicky rozišla s tamojšou komunistickou stranou. Tak bol Guevara prakticky odkázaný sám na seba. V tejto súvislosti je zaujímavé, že matka Tamary Bunkeovej sa ešte v roku 1997 pokúšala v Moskve získať z archívu KGB dokumenty, ktoré by úlohu jej dcéry pomohli osvetliť. Ale - bývalý šéf špionáže KGB proti Spojeným štátom, generálporučík Leonov, presadil, aby jej tieto dokumenty neboli vydané.
Zapata tiež nevylučuje, že v posledných týždňoch spoločného života s Guevarom, v bolívijskom pralese, pomýšľala Tamara Bunkeová, pracujúca aj pod krycím menom Tanja, na zradu. Preto - tvrdí Zapata, zanechala svoj džíp opustený v meste Camiri a v ňom dokumenty, ktoré potom bolívijskej armáde a jej americkým poradcom uľahčili vypátrať Guevarov pobyt a nakoniec ho spolu s oddielom zlikvidovať.
Matka Tamary Bunkeovej teraz zvolila súdnu cestu, aby dosiahla zákaz pre ďalšieho šírenia knihy o svojej dcére - trojnásobnej agentke komunistických špionážnych služieb. Či tým pomôže odhaliť pravdu - o tom nakladateľstvo Aufbau pochybuje.
Autor: RUDOLF STRÖBINGER, Bonn (Autor je stálym spolupracovníkom
