pôsobenia dovoznej prirážky totiž vieme, že po jej zrušení sa problémy v zahraničnom obchode prejavia ešte markantnejšie. Pre tlačovú agentúru SITA to povedal prezident Centra pre hospodársky rozvoj Eugen Jurzyca. "Určite ešte nie sme za vodou," dodal.
Podľa predbežných výsledkov zahraničnoobchodnej bilancie zaznamenala SR v roku 1997 schodok 49,5 mld Sk, čo je o 20 mld Sk menej ako hodnota z roka 1996. "Tieto výsledky je však treba skutočne považovať za predbežné. Na začiatku roka 1998 spresnil Štatistický úrad SR výsledky z roku 1996 zo 64,5-miliardového schodku na 70 mld Sk. Je preto možné, že aj definitívne výsledky za minulý rok sa budú dosť líšiť od predbežných," povedal E. Jurzyca.
Najväčším negatívom minuloročného vývoja zahraničného obchodu je podľa Jurzycu rizikové vykrývania tohto deficitu na finančnom a kapitálovom účte. "Až tri štvrtiny objemu na finančnom a kapitálovom účte sú krátkodobého charakteru a tie je možné kedykoľvek stiahnuť. Samotný deficit by totiž nemusel byť až takým problémom, ak by bol vykrývaný bezpečnejšími priamymi zahraničnými investíciami. To sa však na Slovensku nedeje," povedal šéf nezávislej ekonomickej organizácie Centrum pre hospodársky rozvoj.
Negatívom vývoja je aj fakt, že Slovensko spĺňa všetky tri faktory vzniku dlhovej krízy. Dlhová kríza predstavuje neschopnosť zadlžených subjektov splácať pôžičky. "Pôžičky prichádzajú zväčša do monopolných či štátom vlastnených podnikov, pri ktorých je riziko, že tieto peniaze nebudú použité efektívne. Ďalej sa v SR nedá hovoriť o celkom transparentnom ekonomickom prostredí. Posledným tretím faktorom je, ak pôžičky idú do projektov, ktoré prinesú zisk neskôr, ako je termín splatnosti úverov. Typickým príkladom v SR sú pôžičky na diaľnice," vysvetlil E. Jurzyca.. Medzi zdravé opatrenia, ktoré pomohli v minulom roku znižovať deficit obchodnej bilancie, patrí podľa neho predovšetkým konzervatívna menová politika Národnej banky Slovenska. Nezdravými pre vývoj ekonomiky sú podľa prezidenta CPHR predovšetkým administratívne opatrenia na zabránenie dovozu ako dovozná prirážka či dovozné depozity.
Pozitívne hodnotí E. Jurzyca predovšetkým rast exportu do Európskej únie a Ruskej federácie. "Ruská ekonomika zaznamenala v tomto roku po prvý raz rast. Okrem toho bude Rusko musieť postupne liberalizovať svoj colný režim, takže ide o veľmi perspektívny trh," povedal. Zaostávanie Slovenska pri európskej integrácií podľa E. Jurzycu nebude mať v tomto roku vplyv na náš obchod s EÚ. "Zatiaľ nie sú žiadne priame obmedzenia pre SR. Nepriamymi obmedzeniami môže byť v budúcnosti napríklad obmedzenejší pohyb osôb v porovnaní s ostatnými krajinami. Hovorí sa totiž, že až 80 % obchodu tvoria kontakty," povedal. Nepriamo môže na SR v porovnaní s inými krajinami vplývať aj obmedzenosť finančného trhu. "Ak západný partner vidí, že náš podnik je odkázaný na domáce finančné zdroje, pri ktorých môžu úroky rásť do veľkých výšok, vie, že tento podnik sa dokonca môže dostať do krachu. Podniky z ostatných krajín si však budú môcť výhodne požičať povedzme z Luxemburska, takže bude menej rizikové obchodovať s nimi," povedal.
