roka podieľala na tvorbe hrubého domáceho produktu, je približne 50 halierov zaťažených dlhom voči zahraničiu. Pritom až 25 halierov z týchto päťdesiatich by mali slovenskí dlžníci vrátiť v priebehu jedného roka. Približnou obdobou tejto situácie je stav domácnosti, do ktorej muž prinesie výplatu a vie, že polovicu z nej niekomu dlhuje. Pokiaľ má dosť času na zaplatenie tohto dlhu, stačí, ak odloží len malú časť a postupne splatí všetko. Ak však má časť (napríklad štvrtinu) z tohto dlhu zaplatiť za necelý mesiac, potom musí počítať s tým, že štvrtinu peňazí, ktoré doniesol, jednoducho nemôže používať ľubovoľne. Jednou z mnohých otázok, ktoré ostávajú, je otázka, akým spôsobom použil peniaze, ktoré si predtým požičal. Pokiaľ ich rozumne investoval, mali by po niekoľkých mesiacoch prinášať zisky, ktorými môže splácanie dlhu zabezpečiť (a ešte mu časť ostane). Ďalšou, nie menej významnou, je otázka, či si vôbec musel požičiavať a koľko dlhu mohol ušetriť "aktiváciou" a rozumným využívaním vlastných zdrojov. Napríklad - ak mal staré auto - či to staré auto venoval synovi, alebo sa s ním dohodol na rozumnej náhrade. Či sa nezamýšľal aj nad tým, že predať toto auto susedovi by prinieslo ešte viac peňazí než prípadný predaj synovi (z ktorých by časť mohol synovi požičať za veĺmi výhodných podmienok). Ak však predať auto susedovi považuje za "neprijateľné" a radšej ho daruje synovi, potom musí byť pripravený aj na to, že si práve od tohto (alebo aj iného) suseda bude musieť požičať peniaze, ktoré potrebuje. Zo skutočnosti, že Slovensko neustále zvyšovalo svoju celkovú zahraničnú zadlženosť, zrejme vyplýva, že dostatok vlastných finančných zdrojov nemalo a nemá. Pre potreby investícií, ktoré by mali pomáhať rýchlejšiemu rastu ekonomiky ako celku, je preto istá miera slovenskej zahraničnej zadlženosti nevyhnutná. Každé zadlženie však so sebou prináša aj vplyv veriteľa, ktorý chce mať istotu, že sa mu jeho peniaze vrátia. Na príklade domácnosti je v súčasnosti tento vplyv porovnateľný s tým, že sused sa bude po každej výplate pýtať: Ako budeš nakladať s tou mojou polovicou?. V lepšom prípade sa o mesiac neskôr spýta: Ako si nakladal s tou mojou polovicou? Najvýhodnejšia forma zadlženia je dlhodobé požičanie veľkého množstva peňazí s veľmi malým úrokom. Za touto hranicou existuje (okrem krádeže) len jedna ekonomicky výhodnejšia forma získania potrebných finančných zdrojov - predaj vlastného majetku, ktorý je určený na predaj. Na Slovensku sa štátny majetok predával (privatizoval) len domácim subjektom, pretože niekto nechce vplyv cudzieho kapitálu. Zmenou majiteľov sa však nezmenila potreba kapitálu - cudzieho kapitálu. Avšak požičaný cudzí kapitál môže, na rozdiel od privatizácie cudzími subjektmi, kedykoľvek odísť a nenaplniť potreby dlhodobých investícií.
Autor: XAVER GUBÁŠ, P67 value, spol. s r. o., Bratislava
