"Ak si uvedomíme, že Levoča žije z kultúrnych a historických pamiatok a jej perspektíva je v ďalšom rozvoji turistického ruchu, ktorý je založený práve na pamiatkách, tak áno."

m Ako to teda v Levoči vyzerá s investíciami do rekonštrukcií kultúrnych pamiatok?

"Takmer nijako. Kým ešte za éry socializmu štát takmer dve desaťročia prispieval na obnovu pamiatok ročne sumou 20-40 miliónov korún, po roku 1989 sa tejto povinnosti zbavil. Historické budovy previedol na mesto a čaká, že mesto ich bude opravovať. Ročný rozpočet mesta sa však pohybuje v rozpätí od 50 do 60 miliónov. Pri takomto rozpočte na pamiatky už neostávajú financie. Navyše nám tu zostali tri veľké komplexy budov sčasti reštaurované - to bolo dnešné divadlo Tatra, župný dom a ďalšie tri budovy, ktoré mali pôvodne po rekonštrukcii slúžiť ako dom služieb. Keďže v meste nebol žiadny kultúrny stánok, rozhodlo sa mesto nakoniec dokončiť komplex mestskej reduty."

m To bolo šťastné rozhodnutie. Bez mestského divadla by asi nebola Levoča dostala šancu zorganizovať prezidentský summit.

"Súhlasím, i keď ho v tom čase v mestskom zastupiteľstve nebolo ľahké presadiť. Pôvodný rozpočet na jeho dokončenie bol 17 miliónov. Celá rekonštrukcia stála nakoniec vyše 55 miliónov. Muselo ju financovať mesto."

m Ďalším problémom bol pravdepodobne župný dom...

"Do jeho rekonštrukcie bolo potrebné investovať ešte desiatky miliónov, hoci je to budova, ktorá má sotva 150 rokov. Šťastím nakoniec bolo, že vznikol okres Levoča, ktorý pre svoje úrady potreboval administratívne priestory, a tak mesto túto peknú budovu predalo štátu za symbolickú korunu."

m Z akých prostriedkov sa robí rekonštrukcia Chrámu sv. Jakuba?

"Z prostriedkov farského úradu. Sú to financie získané zo vstupného. Podarilo sa z nich zreštaurovať do dnešného dňa všetky oltáre, pred dokončením je organ. Vonkajšok chrámu však tiež potrebuje opravu. Podľa dávnych odhadov bolo na ňu potrebných 200 miliónov, dnes to už bude viac ako dvojnásobok. Keďže je to národná kultúrna pamiatka - dokonca dvojnásobná, ktorou sa náš štát pýši, malo by byť jeho povinnosťou prispieť na opravy."

m Prispieva?

"Nie. Pro Slovakia už niekoľko rokov nedala na chrám ani korunu. Nejaké prostriedky sa podarilo získať zo zahraničia, ale veľmi málo na to, aby sa za to dalo niečo podstatné urobiť."

m Bolo by možné zabezpečiť jeho opravy s prispením mesta formou úveru?

"Mesto na to nemá možnosti. Dodnes spláca úver na divadlo."

m Napriek tomu, že Spiš je bohatý na množstvo kultúrnych pamiatok, nedokáže prilákať turistov. V čom je podľa vás príčina?

"Myslím si, že sa robí povrchná a nedôsledná propagácia. V agentúrach cestovného ruchu na Spiši sú zamestnaní ľudia, ktorí majú málo skúseností. Spoločnosť Spiš-Gemer, financovaná nemeckým kapitálom, sa pravdepodobne napojila na niektorú z nich, a výsledkom je, že svojou činnosťou ani nepokrýva územie Spiša. Niektorí tiežodborníci totiž za Spiš považujú len okres Spišská Nová Ves. Do projektu napríklad vôbec nebola zapojená Spišská Sobota či Kežmarok, mestá, ktoré sú pre cestovný ruch ohromne perspektívne. No a samozrejme infraštruktúra, ktorá nie je všade dostatočne rozvinutá. V Levoči síce už možno povedať, že dosahuje istú úroveň, ale v Kežmarku dnes slúži návštevníkom iba jediný hotel, patriaci pani Gantnerovej. Ostatné hotely boli prestavané na úrady, a to je pre mesto hotové nešťastie."

m Ukazuje sa, že veľký podiel na slabej návštevnosti Spiša majú jednotlivé subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu, ktoré nespolupracujú.

"Samozrejme, chýbajúcu spoluprácu je veľmi cítiť. Navyše si jednotlivé subjekty neuvedomujú, že zdvihnutie cien ešte neznamená vyšší zisk. Rozumná cenová politika by priniesla viac úžitku."