Začalo sa to referendom. Opozícia už pred rokom predpokladala problémy s voľbou prezidenta poslancami NR SR. Aby sa ani náhodou neobjavil názor občanov Slovenska, pán minister Krajči nás "uchránil" od otázky priamej voľby prezidenta občanmi SR. Že obavy opozície boli opodstatnené, je teraz už úplne zrejmé. Je vrcholne nezodpovedné prirovnávať voľbu prezidenta suverénneho štátu v strednej Európe k šachom tak, ako to robia predstavitelia vládneho hnutia. Voľba prezidenta má byť vážnou záležitosťou celej krajiny, ku ktorej sa majú všetci stavať s plnou zodpovednosťou. Ako si ale vysvetliť postoj vládnych strán, že v prvom kole voľby prezidenta nepostavili svojho kandidáta? Veď je to v prvom rade úloha vládnych strán, a nie opozície. Ak by opozícia nepredstavila v prvom kole svojich kandidátov, aké by to bolo prvé kolo hlavy štátu bez kandidáta? Koalícia doposiaľ vedela povedať, že kandidáti opozície sú pre ňu nepriechodní. Veci sa trochu zmenili v sobotu 24. januára v Martine na koaličných rozhovoroch vládnych strán, kde SNS prišla s návrhom kandidovať na post prezidenta terajšieho predsedu vlády. Právny expert HZDS J. Cuper sa k tomu vyjadril: "Myslím si, žeby bol aj nestranný." Predstaviť si však, žeby sa vzdal predsedovania HZDS a nechal si pozastaviť členstvo v HZDS tak, ako to spravil súčasný prezident, je však veľmi ťažké. Ešte ťažšie si je predstaviť, žeby predseda vlády V. Mečiar bol v treťom, štvrtom kole (ako sám predpokladá zvolenie hlavy štátu) zvolený za prezidenta. Zrejme by to bolo po 2. marci 1998, teda v čase, keď by SR už nemala prezidenta, preto by predseda vlády podával demisiu novozvolenému prezidentovi Mečiarovi? To je nepredstaviteľné. Skôr je možné si predstaviť, že po vzore nie tak dávnych udalostí, by mal inovovanú, trojjedinú funkciu: "V. Mečiar, predseda HZDS, prezident republiky a predseda vlády SR."

Autor: ZDENO CHVALOVSKÝ, Bratislava