klubov) úspešne snaží o dodržanie polročnej periodicity. V časopise je priestor pre zásadnejšie filmovo-teoretické a filmovo-historické texty, ktoré sa vzhľadom na svoj rozsah či tému nemôžu uplatniť v iných periodikách. Tretie číslo ponúka rozsiahle úryvky z detailných analýz dvoch amerických filmov. Pomocou feministickej terminológie a zo zorného uhla feminizmu Martin Štetina objavne skúma film Thelma a Louise od Ridleyho Scotta. Ľubica Mistríková v úryvku zo svojej bakalárskej práce výstižne odkrýva rozmanité súvislosti filmu Mŕtvy muž (Dead Man) od Jima Jarmuscha. Tretím obsiahlym hodnotením v čísle je posledná časť štrukturálno-sémantickej analýzy Dekalógu režiséra Krzysztofa Kieslowského od Mariána Brázdu. Všetky tri práce vznikli na Katedre filmovej vedy VŠMU.
Z prekladových textov zaujmú najmä dva rozhovory s francúzskym filozofom Gillesom Deleuzom, ktoré v prvej polovici 80. rokov publikovali francúzske časopisy. Prekladateľ Miroslav Marcelli z pripravovanej knihy o Deleuzovi vybral rozhovor o čase a pohybe a ich vzťahoch k filmovému obrazu. V druhom prekladovom materiáli sa prezentuje úryvok z diela Toma O`Regana, ktorý je autorom knihy o dejinách austrálskej kinematografie. V kapitole Medzinárodná kinematografia a národné kinematografie autor zdôrazňuje pozitívny význam komerčnej hollywoodskej produkcie na kinematografie regionálne. Do rámca teoretických textov patrí Príprava a scenár dokumentárneho filmu Kvetoslava Hečku, v ktorom autor ponúka podrobnú rekonštrukciu vzniku prototextu filmového diela. Súčasťou Hečkovej práce je aj jeho scenár filmu o výtvarníkovi Stanovi Filkovi. KINO-IKON v záverečnej časti dopĺňajú recenzie filmov Underground, Urga, Unavení slnkom a knihy českého historika Jiřího Doležala o školstve, literatúre a kinematografii v období protektorátu v rokoch 1939-1945.
Autor: SME-vm
