Vo štvrtok večer bola v priestoroch Slovenskej národnej galérie v Bratislave na Rázusovom nábreží 2 sprístupnená výstava jednej zo zakladateľských osobností moderného výtvarného prejavu na Slovensku - Kolomana Sokola. Dvanásteho decembra minulého roka sa táto umelecká, ale i ľudská osobnosť dožila v arizonskom Tucsone neuveriteľných 95 rokov, pričom bratislavská výstava je pripomenutím si tohto jubilea. Kurátor Ivan Jančár (za SNG mala odbornú spoluprácu B. Jablonská) pripravil Sokolovu kolekciu obsahujúcu 108 diel zo zbierok súkromných majiteľov mapujúcu tri okruhy Sokolovej tvorby od roku 1952-1991, pri ktorej výdatne pomohol umelcov syn George. Prvým okruhom sú kresby od 50. rokov až po súčasnosť, druhým je tvorba z kaburabského obdobia (obdobie koncom 60. rokov, keď sa K. Sokol uzatvoril pred svetom a vytváral si svoju symbolickú "mytológiu" v pennsylvánskom meste Bryn Mawr, pričom z tohto obdobia ešte nebolo nič vystavené) a nakoniec sú to menšie kresby a maľby zo 70. a 80. rokov, ktoré charakterizuje skratkovitosť a silná obrysová linka. Unikátom expozície je aj fakt, že takmer všetky obrazy (až na tri pochádzajúce zo zbierok SNG) majú slovenskú premiéru. K zaujímavostiam výstavy tiež patrí, že viaceré obrazy sú podpísané ako Sambo, Samba a Brtko - teda menami obľúbených psíkov K. Sokola, pričom sú často datované rôznymi rokmi. K. Sokol sa totiž k svojim obrazom neskôr vracal a premaľúval ich. "Môžem však povedať, že tieto zásahy do diel nezničili ich kvalitu ako v prípade iných výtvarníkov, ale skôr išlo o autorské obohatenie ďalšími myšlienkovými vrstvami," povedal pre SME I. Jančár. Ako je známe, rodák z Liptovského Mikuláša v roku 1948 emigroval do USA, až do roku 199 žil v pennsylvánskom meste Bryn Mawr, odkiaľ sa po úraze maželky Lýdie presťahoval k synovi Georgovi do Tucsonu.
I. Jančár (1959) je aj autorom textu do pripravovanej štyristoosemdesiatstranovej monografie o živote a tvorbe Kolomana Sokola, ktorá by koncom marca mala vyjsť vo vydavateľstve Tibi Agency známeho slovenského fotografa Tibora Huszára (1952). Tento fotograf, ktorý Kolomana Sokola pravidelne navštevoval od roku 1991, je aj autorom fotografií v knihe a spolu so S. Stankocim aj grafickým dizajnérom monografie. Kniha obsahuje okrem reprodukcií autorových diel aj podrobnú bio- a bibliografiu, portréty T. Huszára, pričom mexické obdobie (1937 - 1941) K. Sokola zmapovala v knihe americká teoretička Lee Karpiscaková. Jej krst sa pripravuje na derniéru výstavy Kolomana Sokola v SNG, ktorá bude 5. apríla. Vo štvrtok udelil primátor Bratislavy Peter Kresánek Kolomanovi Sokolovi Cenu hl. mesta Bratislavy.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.