Pokračuje tak vážna kríza v Perzskom zálive, ktorá vypukla už minulý rok v novembri a na dva mesiace sa ju Rusku podarilo zažehnať diplomatickou cestou. Podľa pozorovateľov Saddám tento kompromis zneužil na to, aby získal čas a kládol teraz ešte neprijateľnejšie požiadavky. Niet teda divu, že Američanom i Britom dochádza trpezlivosť a prezident Bill Clinton už varoval Bagdad, že USA sú pripravené zaútočiť a odhodlané zabrániť irackému predákovi použiť zbrane hromadného ničenia. Do irackej metropoly už prúdia stovky mužov a žien, ktorí sa zúčastňujú na výcviku, aby sa mohli zapojiť do boja proti prípadnému útoku USA. Hoci Irak kategoricky popiera, že vlastní chemické alebo biologické zbrane, vedci z americkej univerzity v Nebraske už dostali príkaz na čo najrýchlejšie vyvinutie očkovacej látky proti smrteľnému botulotoxinu (čo je jeden z najsmrteľnejších jedov spôsobujúci smrteľnú otravu botulizmus, napádajúcu svaly a spôsobuje dýchacie ťažkosti), ktorý má Husajn vo svojom arzenáli. USA a Británia považujú tieto správy za veľmi nebezpečné, pričom chcú zabrániť irackému predákovi, aby ohrozoval svojich susedov, a to aj za cenu vojenského konfliktu.
So silovým riešením však nesúhlasí Rusko. Preto pred pár dňami vyslalo do Bagdadu námestníka MZV V. Posuvaljuka, ktorý údajne v rozhovoroch s irackými predstaviteľmi dosiahol istý pokrok, no k zásadnému obratu pravdepodobne nedôjde. K Rusku sa pripojil aj Irán vyzývajúc "obe strany ku zdržanlivosti a dodržiavaniu medzinárodného práva, ako aj Španielsko, ktoré nedovolí, aby Američania použili základňu na ich území pre prípadný útok na Irak. Francúzsko súhlasí, že Irak musí rešpektovať rezolúcie OSN, avšak použitie sily "nie je žiaduce... a skúsenosti z minulosti preukázali, že to nefunguje". Napriek tomu Paríž v prípade vojenského zásahu proti Bagdadu nehodlá Washington odsúdiť, no zdôraznil, že nové "vzdušné údery problém Iraku nevyriešia".
Skutočne nie je jasné, akému konkrétnemu cieľu zvažovaný vojenský úder poslúži. Niekoľko cielených bombových útokov na iracké zariadenia Saddáma sotva natrvalo "umravnia". Práve naopak, Husajn môže získať ešte viac: fyzicky i politicky americkú akciu pravdepodobne prežije a svojmu arabskému ľudu, ktorý sa čoraz viac dištancuje od Západu a je čoraz sfanatizovanejší veľkým vodcom, sa nechá oslavovať ako hrdina. Potom sa na nejaký čas vytratí a znovu začne svoju hru...
Autor: MILAN BUNO
