Bola raz jedna malá slečna. S veľkými očami, ako to už malé slečny mávajú. S veľkou zvedavosťou a s veľkými túžbami stať sa konečne veľkou. Mala v sebe tikotajúci strojček, ktorý sa volal Nepokoj. Tento vnútorný budík ju zakaždým poháňal, aby neostala na jednom mieste, aby sa stále na niečo pýtala, aby stále čosi skúšala. Jedného dňa sa tá malá pozerala z obloka. Denné svetlo sa po kvapkách vyparovalo a na jeho miesto sa tlačila noc. Trvalo to iba chvíľu a zrazu bolo všade súmračno. Ako asi chutí tma? Bolo zvedavé dievčatko, pretože dievčatá v istom veku chcú ochutnať všetko. A naša slečna neváhala, pootvorila oblok na tri prsty, prepchala cez tú malú škárku ruku až po lakeť a na konček prsta si nabrala trochu tmy. Celkom ako sa naberá sladký krém alebo puding, keď ho chceme ochutnať. Dievčatko zažmúrilo oči, priložilo si prst (bol to ukazovák) k perám, vystrčilo jazyk a oblizlo tmu. Ak si myslíte, že tma sa nedá nabrať na prst a oblízať, ak si myslíte, že to, čo oblížete, nemá nijakú chuť, tak sa mýlite. Vidno, že ste ešte nikdy neochutnali tmu. Chutilo to ako zvláštna cukrová vata, ale bolo v tom aj trochu vetra a jemnej dažďovej spŕšky a škorice a zvláštnej esencie. Tá esencia voňala po hviezdach, ale o tom malé dievčatá nevedia. Pravdupovediac, o tom nevedia ani veľké dievčatá, keď sú už mamy alebo staré mamy. Dievčatko ochutnalo teda tmu a povedalo si: Mhmmm... Zvláštna chuť! Nikdy na ňu nezabudnem!

A naozaj: tá chuť sa v nej rozplynula ako snehová vločka na horúcom tanieri. A s chuťou tmy vošli do srdca malého dievčatka a do jej duše a do jej tela záhadné túžby a pocity. O čosi viacej jej stmaveli oči a jej vlasy zhavraneli a jej pohľad bol odvtedy hlboký a temný a upretý. Na koho sa tým hlbokým, hlbo-okým pohľadom pozrela, ten pocítil zvláštny nepokoj. A keď to bol chlapec alebo neskôr mladý muž, tak bol stratený. Už nikdy nezabudol na tie tmavé uhlíky v jej očiach. Ako malá slečna rástla a menila sa na mladú ženu, nechávala za sebou veľa chlapcov a mladých mužov, ktorí boli na smrť nešťastní a blažene šťastní zároveň. Všetci sa prepadli do hĺbky tých čiernych očí. Všetci jej ponúkali ruku a manželstvo a niektorí aj vilu a dovolenku na Tahiti. Ale žena, ktorá ako dieťa ochutnala tmu, sa nemohla ani k jednému pripútať. Jej nepokoj bol priveľký. A tak v jeden večer plný hviezd a vôní vyšla pred dom a do vetra rozhodila svoje dlhé čierne vlasy. Cítila, ako jej stúpajú hore, do výšav, do nočnej oblohy. Viac ju nikto nevidel. Ale keď sa večer pozriete na nebo, uvidíte tam možno niečo ako obrysy hviezdnej ženy. Pravdaže, len ak sa viete dobre pozerať.