Silvia Hroncová, redaktorky Martina Ulmanová a Anna Grusková a množstvo spolupracovníkov totiž ponúkli divadelníkom odbornú platformu na reflexie, polemiky, rozhovory, recenzie z oblasti divadla a s ním súvisiacich umení. Prvé a jediné číslo roku 1996 vyšlo v decembri. Názov nového periodika naznačoval, že tu došlo k fúzii redaktoriek časopisu Teatro (opustili ho a rovnako vydavateľské Národné divadelné centrum pre vážne ideologické výhrady) a Medzičasopisu, ktorý napriek kvalite a potrebnosti zanikol na nedostatok financií. O rok neskôr sa z Divadla v medzičase stal štvrťročník a redakcia verí, že minimálne pri tomto zostane. V stredu sa v bratislavskom Českom centre konala prezentácia časopisu. Pred auditórium predstúpili redaktorky v modeloch ušitých z novinových stránok. (Ich autorkou bola kostýmová výtvarníčka Marija Havran a daňou za efekt bolo, že si modelky celý večer nemohli sadnúť). Informovali o budúcnosti, redakčných zmenách (A. Gruskovú vystrieda Z. Uličianska), vypočuli si odborné zhodnotenie práce (chválu, ale aj výhrady, že napríklad články neproporčne zachytávajú dianie v divadlách vzdialenejších Bratislave), spolupracovníci informovali o projektoch, ktoré buď už vznikli z česko-slovenskej spolupráce (napríklad spolupráca Niny Vangeli a Aleša Votavu v plzenskom divadle J. K. Tyla), alebo ešte len vzniknú (napríklad v Divadle na Zábradlí v Prahe v réžii J. A. Pitínského bude hosťovať Martin Huba).

Autor: SME-bd