Včerajšej vernisáži výstavy fotografií Zuzany Mináčovej Rekonštrukcia rodinného albumu inštalovanej v bratislavskom Pálffyho paláci predchádzalo stredajšie stretnutie s autorkou. Doslova naň pribehla - rovno z Prahy, a tak sa ešte namieste prečesávala pre fotoaparáty kolegov, keďže pre zmenu stála pred, a nie za objektívom. Neprišla s prázdnymi rukami, obťažkaná poriadne ťažkým štósom výpravnej knihy, ktorá je vlastne predobrazom výstavy. Na počiatku bola totiž práve ona. O rekonštrukcii rodinného albumu, teda príbehu mináčovskej rodiny, ktorej aktéri vďaka absurdnej surovosti jednej ideológie doslova zmizli z povrchu zemského, začala Zuzana Mináčová reálne rozmýšľať asi pred štyrmi rokmi. Urobiť knihu - spomienku na tých, po ktorých nezostala ani jediná fotografia. Úloha tej, ktorá ako jediná prežila. Myšlienka bola na svete, nasledovali ďalšie neľahké úlohy. Nájsť vhodnú formu, a najmä peniaze. Fotografka sa napokon rozhodla vyjadriť sa pomocou nie preestetizovaných snímok, ale fotografií ponášajúcich sa na reálne obrázky z rodinných albumov. Zachytávajúce okamih, atmosféru, dominantou tu je človek. Akurát, že na nich nie sú tí reálni ujcovia a tety, mama, otec a brat. A po každej fotografii je ďalšia, kde braček, pradedko, strýko Jackie a teta Pavla miznú do večnosti a blednú spomienky na maminu náruč. Silná kniha. Ani na takú však nebolo jednoduché nájsť peniaze a to bola ďalšia časť, pre zmenu materiálna, autorkinej anabázy. A keď vraj človek ide žobrať za sponzorom, vtedy by vraj radšej pracoval a mal po lakte ruky zodrané, prezradila Zuzana Mináčová svoje pocity. Že sa to oplatilo pretrpieť, dokazuje pôsobivé temer stostranové dielo, o dizajn ktorého sa postarala Viera Fabianová a tlačiarne Polygrafia. Ilúziu jednej rodiny stvárňujú na fotografiách deti a vnuci Zuzany Mináčovej. Ale aj dievčatko náhodne objavené na ihrisku (ochotná bola pózovať len za tristokorunové honoráre, lebo si šetrila na nový bicykel) či herci Deana Horváthová, Jiří Bartoška, Sabina Laurinová alebo Juraj Jakubisko, Jiří Menzel (tí sa stali modelmi z priateľstva). Ich obrázky sprevádzajú autorkine textíky, zachytávajúce spomienku, rodinnú historku. Vraj ich dodávala nezaplatiteľná studnica teta z Austrálie. Fotografie publikované v knihe už zažili výstavu v Prahe. Bola mimoriadne úspešná a Zuzana Mináčová získala pocit, že ľudia jej obrázkom rozumejú. Určite sa to zopakuje aj v Bratislave. A v New Yorku, kde bude ďalšia štácia.