Po dramatických týždňoch, v ktorých sa v poslaneckých kluboch a kuloároch českej Poslaneckej snemovne viedli búrlivé diskusie o tom, či má vláda Josefa Tošovského dostať dôveru, si politici a s nimi aj celá česká verejnosť môžu konečne vydýchnuť. Pre ďalšie zotrvanie Tošovského vlády sa vo verejnom hlasovaní vyjadrilo 123 poslancov, proti bolo 71 a traja prítomní sa hlasovania zdržali. S napätím sa očakávalo predovšetkým rozhodnutie 58 sociálnych demokratov, ktorí svoju podporu, od ktorej budúcnosť Tošovského vlády závisela, podmienili prijatím doplňujúceho uznesenia k programovému vyhláseniu. V ňom sa mala vláda zaviazať, že do šiestich týždňov Poslaneckej snemovni predloží harmonogram transformačných krokov privatizácie (a dovtedy neprijme rozhodnutia v oblasti privatizácie strategických podnikov a bánk), svoju predstavu o miere zvýšenia regulovaných cien, sociálnych kompenzácií v súvislosti s cenovými dereguláciami a svoj návrh opatrení na zníženie verejného dlhu obcí. Nestraník Tošovský však už niekoľko dní pred hlasovaním o dôvere pohrozil demisiou, ak mu budú politické strany neustále zväzovať ruky svojimi podmienkami. Tým nemal na mysli ani tak Klausovu ODS, ktorá sa na základe svojho odmietavého postoja voči akejkoľvek vláde, ktorá vznikla "pučom", s definitívnou platnosťou ocitla v "elitnej" spoločnosti komunistov a republikánov, ale práve Zemanovu ČSSD. Sociálni demokrati sa takto ocitli v nepríjemnej situácii. Na jednej strane sa v prípade vyslovenia podpory jednoznačne pravicovej vláde museli obávať určitej straty hlasov svojich sklamaných voličov v prospech komunistov, na druhej strane im ostal v rukách "Čierny Peter" - iná časť voličov, bližšie k politickému stredu, by im vyčítala neštátotvornosť a podiel na prehlbovaní politickej krízy. Preto museli na svojej požiadavke uznesenia trvať, a po počiatočnej nechuti Josef Tošovský, ktorý si rovnako neprial pád vlády ako ani výčitky, že vyhovie akejkoľvek direktíve sociálnych demokratov, navrhol kompromisné riešenie.
Sociálni demokrati predĺžili lehotu, v ktorej chcú od vlády konkrétny harmonogram jej krokov, na 8 týždňov, Tošovský im dal svoje slovo (aj keď v obrátenom poradí, ako to ČSSD žiadala - najprv dôvera, potom uznesenie), a Josef Lux so svojimi straníckymi kolegami z KDU-ČSL zdvihol po vyslovení dôvery vláde ruku pre uznesenie, ktoré žiadal jeho budúci koaličný partner. Sociálni demokrati hlasovali za zotrvanie Tošovského vlády prekvapujúco jednotne. S útrpnou grimasou predniesol svoju repliku "pre návrh" aj Vladimír Špidla, ktorý ešte v pondelok avizoval, že dôveru vláde nevysloví, pretože sociálna demokracia nemá záruky, že voľby budú skutočne v júni. V Rumlovej Únii slobody a KDU-ČSL bola situácia jednoznačná, poslanci sa vyslovili za vládu, rovnako ako aj 11 poslancov za ODA. Proti hlasoval Ivan Mašek s Čestmírom Hofhanzlom, ktorí síce ešte figurujú na súpiske poslaneckého klubu ODA, medzičasom založili však Konzervatívnu stranu zmluvy. Podľa Maška je chybou vysloviť dôveru vláde, ktorá chce iba získať dôveru ČSSD, svoje programové vyhlásenie však z časových dôvodov nemôže naplniť konkrétnymi skutkami. Stranícka neposlušnosť sa prejavila najviac v poslaneckom klube ODS, kde sa traja poslanci zdržali hlasovania a dvaja dokonca vyslovili dôveru, poškuľujúc pritom už na Úniu slobody. Po dvojdňovej "hre nervov" je teda situácia vykryštalizovaná, Česká republika má svoju vládu a voliči môžu začať uvažovať, komu dajú v predčasných júnových voľbách svoj hlas.
Autor: EVA GRÚBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
