Včerajšie prvé kolo voľby hlavy štátu možno vnímať i posudzovať rôzne. Predsa len však so sebou prináša aj niekoľko skutočností, ktoré takúto rôznosť jednoducho nedovoľujú. Tak napríklad pozitivisticky možno zhodnotiť, že voľba prezidenta sa uskutočnila už včera, pretože predseda parlamentu ju mohol vyhlásiť trebárs na 1. marca. Pozitivisticky možno vnímať postup kandidáta SDĽ J. Hraška do opakovanej voľby z toho hľadiska, že sa mu podarilo presvedčiť aj iných poslancov, aby za neho hlasovali. I keď v tejto súvislosti hrá prím A. Kurek, ktorý získal až trinásťnásobne viac hlasov poslancov, ako ho navrhlo. Pozitivisticky možno zhodnotiť aj fakt, že kandidát SDK získal najvyšší počet hlasov zo všetkých kandidátov.
Naopak, negativisticky možno zhodnotiť už skutočnosť, že opozícia sa nedokázala zhodnúť na spoločnom kandidátovi a roztrieštila svoje poslanecké sily. Že SDĽ nedokázala nájsť väčšiu podporu pre J. Hraška okrem iného aj preto, lebo predčasne koketovala s možným kandidátom do druhého kola voľby. Negativisticky možno vnímať počet hlasov pre kandidáta SDK, keď za neho nehlasovali ani len všetci poslanci strán, ktorí SDK vytvorili. Voľby boli síce tajné, ale DU sa jednoducho nevyhne podozreniu, že to boli práve jej poslanci, ktorí za Š. Markuša nehlasovali. Jeho kandidatúru prijali prinajmenej s nevôľou, o čom svedčia aj ich reakcie, ktorými, keď v SDK neprešiel ich kandidát, zaplavili médiá. Niet totiž vážneho dôvodu čo i len kalkulovať s tým, že podporu Š. Markušovi nedali poslanci KDH alebo Maďarskej koalície. Obidva uvedené subjekty sa totiž okrem iného v parlamente pri hlasovaní správajú vskutku zodpovedne a dodržiavajú uzatvorené dohody. Ako napríklad pri hlasovaní o tzv. jazykovom zákone.
Z uvedeného však netreba robiť ďalekosiahle závery. Tie budú mať miesto až po opakovanej voľbe, v prípade, ak kandidát SDK opäť nedostane hlasy všetkých poslancov tejto koalície. Dôležitá je však neodškriepiteľná skutočnosť, že predseda parlamentu vyhlásil opakovanú voľbu až na 6. februára. Potom mu zákon káže vyhlásiť druhé kolo volieb do 30 dní. Ak by opakovanú voľbu I. Gašparovič vyhlásil nadnes, druhé kolo volieb by sa muselo uskutočniť ešte do skončenia funkčného obdobia M. Kováča. Znamená to, že 3. marca sa na Slovensku začne ústavná kríza - okrem iného aj preto, lebo vláda bude neodvolateľná, i keby jej parlament vyslovil nedôveru. Ministri nebudú môcť odstúpiť, pretože nebudú mať komu podať demisiu. Ústavná kríza je tiež krízou politickou, ktorá ako obvykle prinesie so sebou aj zhoršenie v oblastiach ekonomickej i sociálnej. Vinníci sú známi už teraz - sú to tí, ktorí zmarili referendum a nepripustili voľbu prezidenta ľudom a ktorí si jednoducho myslia, že to, čo je pre občanov najlepšie, nevedia občania, ale vládna koalícia. Jednoducho povedané - poslanci namiesto prezidenta zvolili krízu.
