Keď Milan Hodža v roku 1935 zasadol do kresla ministerského predsedu Československej republiky, povedal, že "má ctižiadosť za svojho života vyriešiť slovenský problém". Nepodarilo sa mu to. Slovenskí politici vtedajšej doby nemohli ani len tušiť, akú podobu bude mať jeho konečné riešenie a koľko času ešte prejde, kým sa vyriešenie slovenského problému stane skutočnosťou. Na prahu roka 1998 - teda 60 rokov po horúcom roku 1938, keď sa už ukazovalo, že sa slovenská otázka nebude riešiť podľa Hodžových predstáv - vynárajú sa určité súvislosti a natíska sa iná otázka: Je v roku 1998 slovenská otázka už definitívne doriešená? V kontexte Hodžovej ctižiadosti na otázku o konečnom vyriešení slovenského problému odpovedáme kladne. Existuje samostatný a zvrchovaný slovenský štát. Táto skutočnosť nás všetkých oslobodzuje od potreby zotrvávať v ctižiadosti týkajúcej sa národno-emancipačnej potreby.
Moja ctižiadosť pramení z niekoľkých zdrojov. Jej prvým zdrojom v službe štátu je vôľa a oddanosť, aby Slovensko obstálo v skupine kultúrnych a vyspelých štátov Európy. Aby smerovalo a vyvíjalo sa k modernej otvorenej spoločnosti ako k možnej forme demokracie prispôsobenej charakteru všetkých našich občanov a zohľadňujúcej základné podmienky Slovenska.
Štát musíme budovať na troch rovnako dôležitých a neodmysliteľných pilieroch. Je to pilier politický, ďalej pilier ekonomický, ktorý v sebe nevyhnutne musí obsiahnuť aj sociálne istoty našich občanov. Tretím pilierom je eticko-kultúrny. Bez ktoréhokoľvek z nich sa štát zrúti. Ekonomický pilier potrebuje politický a oba potrebujú morálny pilier. Každý pilier potrebuje pre svoje vlastné prežitie ostatné dva. Bez moralizovania chcem podčiarknuť potrebu eticko-kultúrneho piliera. Pokladám ho pri budovaní štátu za najdôležitejší. To preto, lebo rozvíja ľudskú tvorivosť, schopnosť rozlišovania a výberu.
Milan Hodža na sklonku svojho života povedal: "Som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy a vôbec európskeho pokoja spočíva v jej jednote. A pretože to považujem za pravdu, tej sa držím a myslím si, že pravdu neslobodno opustiť za žiadnu cenu, ani pod akýmkoľvek nátlakom." Aj ja som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy spočíva v jej jednote - a rád by som v nej videl Slovensko pevne zakotvené.
