Názor koalície je zhodný s rozhodnutím FNM SR. Naopak, podľa opozície, ktorú zastupovali poslanci NR SR M. Gaľa (KDH), P. Magvaši (SDĽ) a V. Vaškovič (DU), fond porušil zákon 92/1991 Zb.V. Vaškovič upozornil na skutočnosť, že na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by rozhodla, kto má pravdu. Jediný, kto je oprávnený posudzovať, či bol porušený zákon, je Generálna prokuratúra SR. Tá však nemôže právne zhodnotiť kroky FNM SR, ktorý nie je štátnou organizáciou. P. Magvaši skonštatoval, že "svojvoľné" konanie fondu umožnilo postupné upravovanie právneho rámca privatizácie, a to najmä od roku 1994, keď bola prijatá tzv. Plesníkova novela o veľkej privatizácii. Neprehľadnosť procesu podľa jeho slov uľahčila FNM SR vykonať "lúpež," ako svojho času označil spornú privatizáciu predseda KDH Ján Čarnogurský. 1. augusta 1996 získala akciová spoločnosť Druhá obchodná časť akcií Nafty Gbely v hodnote 3,2 miliardy za 500 miliónov. Súčasný predseda predstavenstva spoločnosti Ing. J. Holáň dal však podnet na kúpu akcií už v apríli 1996, päť mesiacov pred privatizáciou. Spoločnosť Druhá obchodná vznikla podľa informácií denníka SME v júni 1996. Jediným verejne známym držiteľom akcií Nafty Gbely je predseda Krajského predstavenstva HZDS v Trnave Vladimír Poór. Predsedom Dozornej rady Druhej obchodnej je blízky priateľ Ivana Gašparoviča Doc. JUDr. Marian Posluch, CSc. Predseda NR SR je podľa opozičných politikov ďalším z možných privatizérov Nafty. Jedným z kritérií FNM SR pre výber vlastníka bola aj podmienka, že nesmie ísť o zahraničného účastníka. Po výrokoch opozície o prehodnotení privatizačných rozhodnutí po prípadných vyhratých voľbách došlo v Nafte Gbely k zmene systému práce smerom k posilneniu materského subjektu. Pozorovatelia to dávajú do súvislosti so zámermi predať spoločnosť Druhá obchodná ešte pred splatením fondu zahraničnému záujemcovi.
Autor: SME-dam