Ľubka Toporová je z Pezinka, o ktorom sa traduje, že sú tam kvalitní orientační bežci. Na túto tradíciu nadviazala pred jedenástimi rokmi aj preto, lebo mala a má dobrého trénera Karola Pospíchala. So svojím športom je zrastená aj inak, členka Klubu rádiovo-orientačného behu (ROB) Pezinok pracuje ako administratívna pracovníčka na Slovenskom zväze ROB a popri tom diaľkovo študuje na FTVŠ. Pre nezainteresovaných dodajme, že súťaží v ROB, ktorý na rozdiel od orientačného behu má pokyny nielen podľa mapy a buzoly, ale aj z rádia pomocou morzeovky, a to na 144 MHz (veľmi krátke vlny) alebo na 3,5 MHz (krátke vlny). Práve v druhej disciplíne, ktorá sa ide v závere podujatia, by rada dosiahla v tomto roku lepšie umiestnenie. Na veľmi krátkych vlnách bola prvá na MS jednotlivkýň i družstiev, ale na krátkych iba štvrtá. "Podpísala sa na to aj únava, ale nabudúce to chcem vylepšiť," hovorí ambiciózna športovkyňa, z ktorej sebavedomie priam srší. Na slávnostnom vyhodnotení výsledkov SZTŠČ brala štyri ceny z tomboly. Ten, kto bral cenu, ťahal číslo ďalšieho výhercu, a keď sa jej raz opýtali, pre koho cenu vytiahla, povedala, že pre seba. A skutočne, mala aj taký lístok, ktorý bral nasledujúcu cenu. Jej preteky sa odohrávajú na 7-10 kilometrovej trati, ale výnimočne aj na 20 km. Náročnosť je v tom, ako kto dokáže využiť nabehané, natrénované a či si správne vyberie poradie kontrol. Stalo sa vraj, že pri súťaži družstiev jeden člen tímu dobehol do cieľa a prezradil ďalšiemu, ako má ísť, ale nové pravidlá a kontroly už nedovolia, aby išiel niekto v stope ďalšieho, kopíroval ho. Štartuje sa v intervaloch 5 minút. "Najväčšmi rozhoduje schopnosť urobiť čo najmenej chýb a potom psychika. Nezosypať sa, nespanikáriť," vraví Ľubka znalecky. V roku 1995 sa ME uskutočnili u nás v Chtelnici a v Šaštíne a ona získala zlato v družstvách a striebro medzi jednotlivcami. Od malička rada behala a toto je jej silný tromf. Pretekala sa v orientačnom behu, počula však o rádiovo-orientačnom, a tak ho vyskúšala. A zostala. Jej vzorom bol Šimeček a všetci starší pretekári a pretekárky, ktorí niečo dosiahli. Ak by jej vraj zobrali tento šport, dala by sa asi na atletiku. V ničom sa nestratí, nepodľahne a nezazmätkuje. Pikantériou a dokladom o jej sile a nezlomnosti je príhoda zo začiatku tejto sezóny. V rýchlosti si zbalila do tašky dve pravé tenisky, v nich absolvovala trať a vyhrala. V dvoch pravých teda behala tá pravá. Ľubka je skutočne to pravé žieňa na svojom mieste. Jej medaily vo vitríne to potvrdzujú, a to ešte neskončila s ich zbierkou. Škoda len, že jej disciplína nie je na olympiáde.

Autor: JÁN MIKULA ml.