"Už celé dva roky nemáme v obci žiaden obchod. Ak si chcú ľudia kúpiť chlebík či mliečko, musia ísť pešo do tri kilometre vzdialených Kováčoviec alebo do Kirti, ktorá leží na opačnej strane chotára. Tí, ktorí majú zamestnanie a za robotou dochádzajú, majú šťastie, že si základné potraviny môžu kúpiť v mieste svojho pracoviska," sťažuje sa nám 69-ročná Malvína Ivanová z osady Peťov, patriacej pod obec Kováčovce v okrese V. Krtíš. Osada Peťov, ktorú voľakedy nazývali Ronďošom, pripomína koniec sveta. Zopár domov, v nich šesťdesiatjeden obyvateľov, hlavne starých ľudí. "Vekový priemer v Peťove sa pohybuje okolo 55 až 60 rokov, najstarší obyvateľ má 92 rokov," hovorí nám starosta Kováčoviec Jozef Dudok. Osada, v ktorej kedysi pôsobil spisovateľ Fraňo Kráľ a kde sa možno aj narodil príbeh o Čenkovej deťoch, osada, z ktorej vzišiel zakladateľ komunistickej strany v Kanade, ktorý za more z Peťova emigroval v dvadsiatych rokoch, dnes zíva prázdnotou. "Mladí sa sťahujú preč, žije tu už len zopár mladších rodín. Potraviny, ktoré pôvodne patrili Jednote a naposledy ich prevádzkovala jedna rodina, sú zatvorené. Vraj podnikať v našej obci sa neoplatí," vysvetľuje nám ďalej M. Ivanová. Osada bola donedávna oklieštená a izolovaná od sveta o to väčšmi, že až na dvoch obyvateľov ostatní osadníci nemali ani telefón. Táto vymoženosť modernej doby sa síce v posledných týždňoch do Peťova dostavila, no vlani sa výrazne obmedzil počet autobusových spojov prechádzajúcich cez tento kúsok sveta, takže z jednej izolácie padli Peťovčania do druhej. "Aj pre Kováčovce sme len nevlastným dieťaťom. Dlhé roky sa u nás nič nepostavilo," zalamuje rukami teta Malvína. Starosta Kováčoviec vysvetľuje, že Peťov, ktorý vyrastá ruka v ruke so 730-ročnými Kováčovcami, dopláca na to isté, čo jeho starší brat. Absolútny nedostatok prostriedkov. Aj preto sa z Peťova, konca sveta, stáva pomaly, ale isto aj koniec civilizácie.