Pokles cien a rýchly ekonomický rast boli pre Rakúšanov, obyvateľov stabilnej demokracie s výkonnou ekonomikou, už pred vstupom vysoko integrovanou do európskych hospodárskych štruktúr, jedným z najpresvedčivejších dôvodov pre ich kladné rozhodnutie o vstupe do Európskej únie. V rozsiahlej kampani vládnucich sociálnych demokratov (SPö) pod vedením vtedajšieho kancelára Franza Vranitzkého tak prirodzene dominoval prísľub štátnej sekretárky pre európske záležitosti na úrade kancelára Brigitty Edererovej, že vstupom do EÚ vďaka konkurencii cien ušetria rakúske rodiny symbolicky do roka a do dňa mesačne tisíc šilingov. Prísľub mesačných úspor sa pre B. Edererovú a sociálnych demokratov stal každým mesiacom v EÚ bumerangom v podobe nespokojnosti, ktorú Rakúšania stále výraznejšie prejavovali v prieskumoch verejnej mienky s členstvom krajiny v únii a predovšetkým pri vymenovávaní výhod a nevýhod členstva. Každým mesiacom sa výrazne kladný výsledok referenda v roku 1994, keď 66 percent obyvateľov hlasovala za pristúpenie do EÚ, vzďaľoval od reality a stále viac obyvateľov uvádzalo, že by za vstup do EÚ už nehlasovalo.
Po troch rokoch sa tak B. Edererovej, ako aj sociálnym demokratom dostalo zadosťučinenia. Síce s oneskorením, ale predsa, sa po troch rokoch členstva v únii sľub B. Edererovej napĺňa - podľa výpočtov rakúskeho Inštitútu pre hospodársky rozvoj po troch rokoch v EÚ ušetrila doteraz štvorčlenná priemerná rodina 12 300 šilingov (asi 34 440 Sk), čo sa na rodinnom rozpočte mesačne prejaví úsporou 1000 šilingov (asi 2800 Sk). Ako chybná sa tak ukazuje už iba úvaha B. Edererovej, že v EÚ pôjde všetko rýchlejšie. Ukázalo sa, ako trefne podotýka rakúsky denník Der Standard, že aj mlyny v EÚ melú pomaly, ale isto. Hospodárska súťaž totiž nepadá z neba, ale musí byť organizovaná a to sa udeje len vtedy, keď bude vytvorený dostatočný tlak. Ako ďalej podotýka rakúsky denník, kým v potravinárskom priemysle sa pokles cien prejavil pomerne skoro, v ostatných odvetviach, akým je napríklad automobilový, to trvalo dlhšie a v oblasti služieb nastal pokles cien až v minulom roku.
Po troch rokoch sa teda rozhodnutie nášho suseda o vstupe do EÚ dá preložiť aj tak, že Rakúšania platia mesačne o tisícku šilingov menej, než by platili, pokiaľ by členstvo v EÚ v roku 1994 odmietli. A aj keď má integrácia do únie rôzne, i menej pozitívne stránky, je tento argument pre obyčajných ľudí najzaujímavejší a najpodstatnejší.
