Nemecký denník Frankfurter Rundschau publikoval vo svojom včerajšom vydaní list, ktorým sa pápež Ján Pavol II. obracia na nemeckú katolícku cirkev v otázke ďalšieho zotrvania jej predstaviteľov v tzv. štátnych interrupčných komisiách. Na tieto komisie sa podľa platných spolkových zákonov musí obrátiť každá žena, ktorá v Nemecku žiada o umelé prerušenie tehotenstva. Ich členmi sú odborníci z oblasti medicíny, práva, sociálnych vecí, ale aj zástupcovia nemeckých cirkví. Úlohou komisií nie je rozhodovať o tom, či bude napokon zákrok povolený alebo nie. Majú len poradný hlas, ale aj tak sú povinnou "zastávkou" pre každú žiadateľku. Samotný problém ďalšieho zotrvania zástupcov, ktorých do komisií menuje cirkev a na ktorý naráža aj spomínaný pápežov list, sa objavil takmer pred dvoma rokmi a rozdelil nemeckých katolíkov na dva tábory: tých, ktorí sú a priori proti účasti cirkevných zástupcov v spomínaných komisiách, argumentujúc neprípustnosťou čo i len "pasívnej spolupráce so zlom" (predstavovaným v tomto prípade interrupciami) a tých, ktorí v prítomnosti cirkevných zástupcov v komisiách vidia aspoň akú-takú možnosť ovplyvniť rozhodovanie žien, ktoré sa dožadujú predčasne ukončiť svoje tehotenstvo. Pápež Ján Pavol II. sa už pred rokom, počas vatikánskeho stretnutia s nemeckými biskupmi, vyslovil za odchod z komisií, zatiaľ čo samotný nemecký klérus je v celej otázke rozdelený. Ešte výraznejšie hlasy na podporu zotrvania cirkevných zástupcov v komisiách sa ozvali z radov radových veriacich. Nemeckí katolíci tak stoja hneď pred dvoma problémami: na jednej strane je to otázka interrupcií ako takých, v ktorej je postoj cirkevných kruhov nateraz vyjadrený jednoznačným "nie". Táto pozícia je však v praktickom živote radových veriacich, a najmä politických strán s kresťanským pozadím, prezentovaná aj ochotou ku kompromisu najmä v prípade znásilnenia či ohrozenia života plodu alebo matky. Druhým, v tomto prípade omnoho dôležitejším problémom je samotný princíp morálnosti či nemorálnosti spomínanej "spolupráce so zlom". Ponúka sa veľmi jednoznačné, takmer banálne riešenie: akákoľvek spolupráca so zlom je nemorálna. Niektorí - najmä praktickí teológovia a katolícki politológovia - ktorí sa zaoberajú otázkami morálky, však poukazujú aj na ďalší princíp, ktorým je "úsilie zabrániť väčšiemu zlu". Práve naň sa odvolávajú aj tí nemeckí biskupi, ktorí sa jednoznačne stavajú za ďalšie zotrvanie cirkevných zástupcov v štátnych interrupčných komisiách. A z tohto uhla pohľadu už stanovisko Jána Pavla II. nie je až také jednoznačné, aj keď jeho stúpenci nateraz ťahajú za dlhší koniec.