Vyplýva to z údajov Únie filmových distributérov SR, ktoré pre SME poskytol jej súčasný predseda Ivan Sollár, spolumajiteľ a riaditeľ distribučnej spoločnosti Tatrafilm. Na čele únie sa pravidelne striedajú šéfovia distribučných firiem a Sollár vo funkcii na dva roky nahradil Antona Drobného zo spoločnosti Continental Film, ktorá ešte minulý rok fungovala ako Gemini Film. Dvestotisícovú hranicu návštevnosti sa už vlani nepodarilo prekročiť žiadnej snímke, stotisícovú pokorilo päť filmov. Do prvej dvadsiatky rebríčka podľa návštevnosti sa dostali aj tituly tesne pod hranicou 50 000 divákov. Hrubou tržbou nad 7 miliónov sa môžu pochváliť štyri filmy - spolu s víťazmi obidvoch spomínaných kritérií i Stratený svet: Jurský park a Bean. Sumu nad milión korún majú na svojom konte snímky až do 50. sledovaného miesta. Celková hrubá tržba za minulý rok bola takmer 160 miliónov a zaslúžilo sa o ňu niečo viac ako 4 milióny divákov. "Ak mám úprimne povedať pravdu, keď sa na čísla pozerám z hľadiska celkovej distribúcie, úplne spokojný byť nemôžem. Je síce pravda, že zvýšením vstupného sme dosiahli vyššie tržby, ale pokles divákov sa nepodarilo zastaviť," uviedol Ivan Sollár. Rezervy vidí na viacerých miestach. "V novembri som sa zúčastnil na kongrese prevádzkovateľov kín a distributérov strednej a východnej Európy v Budapešti, kde svoje skúsenosti prezentovalo 11 krajín. Jednoznačne musím povedať, že okrem Ukrajiny a Ruskej federácie bolo na tom Slovensko najhoršie. Videli sme tam, že štáty ako Maďarsko či Poľsko kiná podporujú. Dostávajú výhody od miest, ktoré sa napríklad podieľajú na ich rekonštrukcii. Aj zapojenie ministerstiev hospodárstva a kultúry je inde omnoho účinnejšie než na Slovensku. U nás je, žiaľ, situácia taká, že každý sa snaží z kín len čerpať. Pred tromi týždňami sme mali výročný snem kinárov Slovenska, kde sme konštatovali, že za posledné tri-štyri roky sa síce výrazne zvýšilo vstupné, ale kinám z toho nezostalo nič. Zvýšili sa platby za elektrinu, vodu, odvoz smetí, miestne poplatky, reklamu, telefóny, prakticky na všetko. Paradoxné je, že ten, kto znáša ťarchu zvyšovania na svojich bedrách, nemá nato, aby mohol investovať a rozvíjať odbor, v ktorom podniká."
Zvyšovanie cien má za následok fakt, že aj vstupenka do reprízových kín vyjde drahšie než požičanie videokazety. Konkurenciu videopožičovní však Ivan Sollár nepovažuje za nebezpečnú. "Ak by sme dokázali kiná povýšiť na úroveň, na akej majú byť, žiadna konkurencia by nehrozila. Ani zo strany televízie, i keď istý prepad sme zaznamenali napríklad počas rozbehu Markízy. Ak bude v kinách pohodlie a dobrý zvuk, každý uzná, že filmom na videu nedosiahne ten istý zážitok. Kino by malo byť spoločenskou udalosťou. Žiaľ, u nás sa do kina chodí tak ako pred tridsiatimi rokmi. Prídem, rýchlo si sadnem a rýchlo odídem, pretože okrem tých obrázkov s pomerne nekvalitným zvukom ma tam nič iné nečaká. Je to smutné konštatovanie, ale za posledných osem rokov sme tento stav nedokázali vylepšiť," povedal. Filmovú distribúciu, na Slovensku fungujúcu bez štátnych dotácií, označil za odbor, ktorý sa samofinancuje. "Ak mám dobré informácie, žiadny filmový distributér u nás zatiaľ nenarábal s úverom, každý ,obracia` len svoj zarobený kapitál. To je možno dôvod, prečo dávame menej peňazí do reklamy a prečo nie sme na trhu - s výnimkou veľkých filmov - takí aktívni," dodal Ivan Sollár. Slovenský distribučný trh je však napriek tomu stabilizovaný a dosť rovnomerne rozdelený. Už tretí rok na ňom pôsobia štyri veľké spoločnosti, ktorých v oblasti distribúcie dopĺňa Asociácia slovenských filmových klubov. Spoločne majú veľmi široký záber a každý rok sa postarajú o premiéry asi 130 až 150 filmov.
