li nad záujmami štátu i občanov. Ani zhoda na júnovom termíne predčasných volieb totiž nedokázala na českej politickej scéne nastoliť deklarovanú zmenu štýlu a morálky.
Dlho nebolo jasné, kto bude dnes hlasovať za Tošovského vládu. Dôveru Klausovej ODS očakávať nemôže, to bolo jasné od začiatku. Či už je Klausovým motívom snaha dokázať, že bez neho to jednoducho nejde (čo je najpravdepodobnejšie), alebo nedôvera voči Tošovskému i bývalým koaličným partnerom, ktorí ho už raz vyšachovali z rokovaní o dočasnom zložení novej vlády, predseda ODS už ohlásil, že on a ďalších štyridsať jemu verných ovečiek pre vládu ruku určite nezdvihne (i keď ktovie, veď podporiť vládu sa už rozhodol děčínsky poslanec ODS J. Holub údajne najmä preto, že v marci bude Senát USA hlasovať o prijatí ČR do NATO). K ODS sa pridajú prirodzene aj komunisti a republikáni. Tošovský má teda istú podporu ľudovcov z KDU-ČSL, ODA, v piatok mu hlasy sľúbila aj novozaložená, signatármi platformi ODS vytvorená, Únia slobody, no a po nedeli sú rozhodnutí pozitívne hlasovať aj sociálni demokrati Zemanovej ČSSD.
Práve jeho strana mala totiž rozhodujúce slovo a po nedávnom vyhlásení Miloša Zemana, že "pokiaľ chce vláda provokovať sociálnych demokratov, stačí, keď do svojho programu zahrnie oznámenie, že mieni previesť razantnú dereguláciu, čím by si koledovala o nedôveru", to veru nevyzeralo ružovo. Napokon však M. Zeman po dramatickom zasadaní strany vyhlásil, že Ústredný výbor ČSSD doporučil svojim poslancom, aby vyjadrili vláde dôveru, no nebude to zadarmo: vláda musí do marca oznámiť presný harmonogram, aké kroky chce podniknúť pri deregulácii cien a privatizácii a má spísať, ako chce znížiť verejné dlhy miest a obcí. Ústretový postoj sociálnych demokratov ku pravicovej vláde premiéra Tošovského je koniec koncov snahou rýchle dosiahnuť predčasné voľby a krokom smerom k tej časti ľudovcov, ktorá nie je ešte naklonená prípadnej predvolebnej koalícii ČSSD s KDU-ČSL.
Celá nejasná situácia, ktorá v súčasnosti kvári českých susedov, má korene už v novembrovom rozpade ODS. Klaus sa cíti podvedený útokom na jeho osobu a za spiknutím "jeho mužov" nevidí len pôrodníkov tzv. platformy ODS, ale aj ľudovcov, ODA a prezidenta Havla. Nakoľko bola vláda zostavená bez V. Klausa, tento nemá skutočne ani ten najmenší dôvod uľahčovať situáciu Tošovského kabinetu. A tak potrebný počet hlasov pravicovej vláde nezaistí pravicová ODS, ale ľavicoví sociálni demokrati, ktorí s Tošovského programom vôbec nesúhlasia, no vyjadrenie dôvery považujú za najrýchlejšiu cestu z momentálnej politickej krízy.
Autor: MILAN BUNO
