Africkí lídri si Malawi nevybrali náhodou. Beletria túto vnútrozemskú krajinu opisuje ako africký raj, neprajníci naopak píšu o koloniálnej relikvii. Ulice v hlavnom meste Blantyre vyzerajú tak, ako ich pred štyridsiatimi rokmi opustili koloniálni administrátori. Chodci sú tam na rozdiel od obrnených kolegov v juhoafrickom Johannesburgu vyzbrojení len slnečníkmi.
Hlavy afrických štátov v kongresovom centre každé ráno čakalo pompézne privítanie. Jeho intenzitu v individuálnych prípadoch však neurčovalo politické zriadenie či veľkosť danej krajiny, ale vek jej najvyššieho predstaviteľa - také sú africké pravidlá. Diktátorom sa zväčša ušlo viac priestoru a úcty ako demokraticky zvoleným politikom. Kontroverzný prezident Zimbabwe Robert Mugabe si tak na pódiu postál dlhšie ako Olusegun Obasandžo z Nigérie.
Kým európski politici zvažujú obmedzenie diplomatických stykov so Zimbabwe a americký Kongres hlasuje o zavedení medzinárodných sankcií, v Malawi sa oslavuje Mugabeho zahraničná politika.
Záverečná tlačová konferencia novinárom ponúkla ojedinelú príleži-tosť na otázku Mugabemu. Západný žurnalista je v Zimbabwe dlhodobo persona non grata a Mugabeho režim minulý rok dokonca vyhostil aj britskú BBC.
„Kritizoval niekto Zimbabwe počas hlavnej rozpravy?“ spýtal sa Mugabeho britský reportér Paul Reynolds. „Nie, všetci kritizovali Veľkú Britániu,“ odsekol Mugabe a utiekol z miestnosti.
„Čo s tým urobíme?“ chceli vedieť ostatní novinári. „Napíšeme o zásadnom rozdiele medzi tvorbou politických rozhodnutí v Afrike a na Západe,“ odpovedal Reynolds.
PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Pretória
