Páter Bartolomeo Sorge, ktorý je v Taliansku známy ako renomovaný odborník na vzťahy cirkvi a štátu, tvrdí, že Fidel Castro je "vo svojich základoch kresťanom". "Pamätám sa, že v čase, keď prevzal moc, boli ľudia presvedčení, že je veriacim a že práve preto prináša spravodlivosť. Nesmieme zabudnúť ani na to, že počas revolúcie nosil na krku ruženec. Castro sa teda nenarodil ako marxista a aj jeho spojenectvo s Moskvou bolo spôsobené až neskôr americkým embargom." Od čias revolúcie na Kube však uplynuli takmer štyri desaťročia, ktoré znamenali aj pre jej vodcu hlboký vnútorný prerod. Zo žiaka jezuitských škôl sa postupne stal presvedčený revolucionár - marxista, ktorý sa na staré kolená opäť vracia k biblii? Páter Sorge tvrdí, že by to nebol prvý prípad. Pre Castra je však návšteva Jána Pavla II. najmä príležitosťou zachrániť to, čo sa ešte na Kube zachrániť dá. Táto skutočnosť poznačila aj štvrtkové osobné stretnutie oboch protagonistov, ktoré talianska tlač nazvala "stretnutím dvoch veteránov, ktorí sa rozhodli hrať zápas konca storočia, istým druhom predĺženia v stretnutí medzi katolíckou cirkvou a komunizmom". Pápež počas neho odovzdal Castrovi žiadosť o prepustenie politických väzňov a aj keď oficiálne komuniké o ňom veľa neprezradilo, bolo podľa slov vatikánskeho hovorcu Navarra--Vallsa "otvorené a srdečné". Castro sa už počas uvítacieho ceremoniálu netajil svojím úmyslom využiť stovky prítomných objektívov, mikrofónov a ostrých novinárskych pier a bez rozpakov zaútočil na americké embargo. Nasledoval hromadný odchod špičkových amerických komentátorov, oficiálne zdôvodnený novou aférou prezidenta Clintona, ktorý však zasvätení neváhajú dávať do súvisu s neochotou amerických médií robiť Castrovi publicitu. Na druhej strane pápež priletel do Havany s jasným úmyslom počuť od Fidela "pravdu o Kube". V úvodných vystúpeniach svojej návštevy si síce nikdy nedovolil vzniesť otvorenú kritiku voči režimu, Kubánci však dokážu čítať aj medzi riadkami a tak sa jeho slovám "nemajte strach" dostáva neutíchajúcich aplauzov. Stotisícový dav na omši v Santa Clare dokáže rovnako dešifrovať aj jeho výzvu na jednotu rodiny: národu, ktorého jedna desatina žije v exile, netreba podobné slová dvakrát vysvetľovať. Na Kube, kde sa davy ľudí v uliciach spájali až doteraz výlučne so straníckymi oslavami, sa teda čosi deje. Štátna televízia prenáša neočakávane všetky verejné vystúpenia Jána Pavla II. v priamom prenose, komunistický denník Granma cituje pápežove prejavy bez toho, aby bola vynechaná čo i len jedna čiarka a na Námestí revolúcie konkuruje Che Guevarovmu portrétu obrovský obraz Krista (aj keď zlé jazyky tvrdia, že v trochu "revolučnom" vydaní). Kozmetické zmeny alebo skutočná konverzia? Úlohu Fidela Castra a jeho revolúcie zrejme posúdi definitívne až história. Ani ten najzaujímavejší zápas však nemožno predlžovať donekonečna.