štyridsiatnik študoval šesť rokov na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ovláda štyri jazyky a je asi typickým predstaviteľom aktívneho slovenského živlu v neďalekom mestečku Iloku. Keď niekoľko mesiacov nedostal svoj učiteľský plat, nechal školu školou a zamestnal sa v misii UNTAES. Misia sa však končí, a pán Miksad, hlava skromnej, ale pohostinnej domácnosti, ktorá zahŕňa dve deti predškolského a školského veku, nezamestnanú manželku, dcéru srbsko-slovenských rodičov, a Vlatkovho otca, sa musí obzerať po novom zdroji obživy. Na dvore stojí pokazený zánovný Peugeot - Vlatkovo "presúvadlo" na asi 50-kilometrovej trase Klisa-Ilok. Ešte včera na ňom priviezol do Klisy tortu, ktorú upiekli ilockí Slováci hlavnému administrátorovi UNTAES Williamovi Walkerovi na znak vďaky pri príležitosti ukončenia misie. Priatelia-ženisti a náš fotograf sa babrú v motore. V čase vojny Vlatko istý čas nemal ani to - prišli Srbi a auto jednoducho zabavili.
Slováci z Iloku však neveľmi radi spomínajú na časy vojny. Slovenská menšina sa ocitla v postavení, ktoré vzdialene pripomínalo dva mlynské kamene. Srbi im nadávali do ustašovcov, brali ich na nútené práce, vyskytli sa prípady rabovania majetku i násilia. V Iloku prišli o život dvaja civilisti slovenského pôvodu - jeden z nich bol starec, ktorého na smrť zbili pri rabovaní jeho domu. Dnes má Ilok chorvátskeho starostu Stjipana Kraljeviča, ktorý zatiaľ čaká v náhradnom ubytovaní, kedy sa mu z domu odsťahujú Srbi, ktorí mu ho zabrali v čase vojny. V posledných miestnych voľbách tu vyhrala vládna Chorvátska demokratická strana (HDZ), inak strana chorvátskych postkomunistov. Vlatko si neodpustí zašomranie - so slovenskými hlasmi! Na chorvátske úrady má ťažké srdce - Slovákov zamestnávajú až po Chorvátoch, a keď nedávno vykupovali poľnohospodárske prebytky, "svojim" zaplatili, a "našim" zostali dlžní...
Vlatko Miksad je tajomníkom slovenského spolku Ľudovíta Štúra. Kultúrny dom tohto spolku je zároveň jediným divadlom v meste a Vlatko Miksad tu vedie ochotnícky súbor, ktorý vznikol v roku 1914. Premiéry sú tradične dva razy do roka. A vojna bola nakoniec predsa na niečo dobrá - priviedla sem krajanov-expertov na ženijné práce. V Iloku neboli mínové polia, slovenskí ženisti si sem však nakoniec zvykli zájsť tak trochu "odpočinúť" od vojenského stereotypu. V čase svojho voľna vyprojektovali a postavili z polomového dreva, ktoré darovali Stredoslovenské lesy, podkrovie a strechu kultúrneho domu. V podkroví funguje tri razy do týždňa slovenská škôlka s asi 25 deťmi. Fínske veľvyslanectvo dalo počítače, americký vládny fond USAID prispel sumou 10 tisíc dolárov, pomohla aj americká nadácia Umbrella. Slovenské inštitúcie pomohli morálnou podporou, priateľskými návštevami predstaviteľov Matice slovenskej, a v neposlednom rade krásnou modrou zamatovou divadelnou oponou. Je predsa Rok zahraničných Slovákov. Aby sme však nikomu nekrivdili - v bratislavskej Redute sa tento mesiac uskutočnil benefičný ples na podporu slovenského spolku v Iloku, na ktorom sa blysli rôzne slovenské celebrity i "celebrity", ako aj zástupcovia krajanov. Iločanom sú tradične najbližší tí z Vojvodiny. Odlišná vojnová skúsenosť i boľavá hranica, ktorá rozdelila kedysi politicky kompaktné územie na dva štáty, ich však od seba trochu vzdialili. Iločanka Katarína Lamošová mala za operáciu komplikovaného úrazu nohy platiť v Novom Sade - pretože je to už iný štát - 1200 amerických dolárov. S pomocou peňažnej
zbierky slovenských ženistov napokon pani Lamošovú previezli do vojenskej nemocnice v Bratislave.
Aj niektorí vojvodinskí Slováci by dokázali hovoriť o utrpení, ktoré prináša etnická vojna. Aj im dali pocítiť, že nie sú Srbi. Zasvätení hovoria o prípadoch vyháňania z domov a rabovania, ktorého sa na nich dopúšťali srbskí utečenci, sami vyhnaní chorvátskou armádou z tzv. Krajiny. Ak sa však spýtate oficiálnych predstaviteľov vojvodinských Slovákov, pochopiteľne to odmietnu ako lož a nepriateľskú propagandu... Nie je totiž ľahké žiť a prežiť, keď ste menšinou.
"Siedmi statoční", alebo Slováci pred kultúrnym domom Spolku Ľudovíta Štúra, v ktorom sa nielen hráva slovenská dráma z rokov obrodenia, ale je tu aj škôlka a chystajú sa počítače a kurzy angličtiny. Tretí zľava tajomník spolku Vlatko Miksad, tretí sprava kronikár Štefan Pap. FOTO SME - PAVOL MAJER
Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ, Ilok - Bratislava
