Keď teroristi v civilných lietadlách búrali newyorské mrakodrapy, vari ani jeden expert medzinárodného práva netušil, že o pol roka sa bude riešiť právny status vojnových zajatcov z Afganistanu. O čo ide? Bývalých bojovníkov Talibanu a teroristickej siete al-Káida síce americkí vojaci pochytali, ale až po prevezení na námornú základňu v kubánskom Guantáname sa svet pýta, či ide o vojnových zajatcov.

„Nezákonní bojovníci“

Predstavitelia najsilnejšej armády sveta hovoria jasne. Bývalí bojovníci Talibanu a al-Káidy nie sú vojnovými zajatcami, a preto nemožno v ich prípade uplatňovať Ženevskú konvenciu, ktorú podpísali aj Spojené štáty. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) či organizácie ako Amnesty International však hovoria, že teroristi sú vojnovými zajatcami. V tom prípade by USA podľa Ženevskej konvencie museli po skončení ozbrojeného konfliktu zajatcov prepustiť. Podľa tohto dokumentu zajatcov možno zadržiavať, len ak sa v minulosti dopustili vojnových zločinov alebo genocídy.

Muži z Talibanu či al-Káidy však neboli vojakmi konvenčnej armády, ale iba akejsi právne nedefinovanej polovojenskej bandy, tvrdia Spojené štáty. Nerešpektovali základné pravidlá vojny, a tak sa na nich nevzťahuje Ženevská konvencia. Čím teda títo ozbrojenci sú? USA a Veľká Británia ich označili za „ilegálnych bojovníkov“ bez štatútu vojnových zajatcov. Tento termín sa však v medzinárodnom práve nemá o čo oprieť.

Robinsonová: Boli to vojaci

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová však tvrdí iné. „Taliban a členovia al-Káidy sú súčasťou vojenského konfliktu v Afganistane,“ hovorí. Spolu s Amnesty International je presvedčená, že Taliban bol istý čas afganskou vládou. Faktom je, že Taliban nikto s výnimkou Pakistanu alebo Spojených arabských emirátov neuznal.

Úplne nejasné je postavenie pištoľníkov z al-Káidy. Experti z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vravia, že zadržiavaní nie sú vojnovými zajatcami, ale kriminálnikmi, ktorí sa vzdali občianstva vo svojich materských krajinách, „aby si zvolili cestu globálneho teroristického boja“. Inak povedané, členovia al-Káidy nebojovali za štát, ale za fanatické videnie sveta s použitím nekonvenčných prostriedkov ako ich nebohí kolegovia, ktorí zaútočili na newyorské dvojičky.

Nestranný súd

Amnesty International a Mary Robinsonová sa zhodujú, že „ilegálni bojovníci“ majú právo na „kompetentný, nezávislý a nestranný súd“. O tom niet sporu. Ako by však takýto súdny proces dopadol? To nevie nikto.

Diplomati iste pri podpisovaní vojnových pravidiel netušili, že za uplynulé storočie stokrát opľutú Ženevskú konvenciu čaká takáto diskusia. Pojmu „terorista“ síce rozumie aj malé dieťa, ale z hľadiska medzinárodného práva ho nedokázal nikto presne definovať.

JURAJ TOMAGA