Imponuje mi odhodlanie súčasného miláčika spravodajstva STV a vychádzajúcej hviezdy stredoslovenského, ba možno i celoslovenského neba p. Novotného vrátiť prípad zmareného referenda tam, kam patrí, teda pred súd. Páči sa mi lišiacky zvolená stratégia obchvatu - žaloba na predsedov opozičných politických strán, ktorí mali v čase predreferendového moratória ovplyvňovať občanov tým, že ich vyzvali nepreberať v hlasovacích miestnostiach akési papieriky, ktoré im tam (zrejme v snahe urobiť z nich hlupákov) podstrčil minister vnútra. Pán Novotný so svojím kolégiom právnikov nepochybne vie, že žiadne referendum s troma otázkami na Slovensku nikdy vyhlásené nebolo, a že teda záväzne určiť čas, keď sa k nemu začínalo referendum, bude asi dosť zložité. Ale ak sa to nepodarí, potom bude celkom zrejmé i to, že vtedy išlo len o akúsi súkromnú akciu ministra vnútra, za ktorú by konečne mal na seba zobrať zodpovednosť, ako vtedy hrdinsky sľuboval. Ale možno je všetko inak, možno pán Novotný a jeho kolégium objavili zázračný stroj času a pomocou neho prenášajú našu krajinu do čias, keď rozhodnutia panovníka či politických strán boli viac, ako ústava či iné zákony. Vtedy by naozaj minister vnútra mohol pozmeniť počet otázok v referende tak, ako mu to rodná strana či milovaný panovník prikázali a opoziční predáci by porušili moratórium pred referendom. Je dobré, že sa vecou opäť budú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, aspoň budeme presne vedieť, na čom sme. Možno potom vo vlastnom záujme budeme večer čo večer o pol ôsmej pred televíznou obrazovkou roztúžene vzdychať: aké krásne šaty má náš cisár.