Dobrý deň. Nemusíte sa predstavovať, poznáme vás veľmi dobre. Máme pre vás mimoriadne zaujímavú ponuku... Z toho, čo na mňa vychrlil hlas (mimochodom, nedokázal som rozoznať, či je mužský alebo dievčenský), som vyrozumel, že existuje akási investičná spoločnosť, ktorá neponúka zhodnotenie finančného vkladu, ale zbiera od ľudí - spomienky.

Dostával som v poslednom čase množstvo výhodných ponúk, ktoré sa zakaždým ukázali výhodnými pre druhú stránku. Ďakujem, nemám záujem, zamrmlal som a položil som slúchadlo.

Dovoľte, aby sme vás oboznámili s výhodami tejto formy investovania, pokračoval hlas, aj keď bolo slúchadlo položené. To je už vrchol drzosti. Absolútna strata súkromia. Votrú sa vám do domácnosti aj cez odpojený telefón! rozčúlil som sa a prešiel som do inej miestnosti, kde nebol telefón. Tak teda... pokračoval hlas, ktorý išiel za mnou, nech som vošiel do ktoréhokoľvek kúta bytu. Bol som prinútený vypočuť si celú túto transakciu, ktorá sa mi zdala rovnako nehorázna ako neuveriteľná. Ponúkali mi odkúpenie všetkých mojich bývalých, súčasných i budúcich spomienok. Vraj ako osoba, ktorá je širokej verejnosti známa svojím bohatým emocionálnym životom, som pre nich mimoriadne atraktívny. Keď som sa opýtal, čo budú s mojimi spomienkami robiť, hlas sa pustil do vysvetľovania:

Tento... ehm, materiál, prepáčte za výraz, ale pre nás je to strategická surovina... má rôznorodé uplatnenie. Časť spomienok predávame citovo chudokrvným ľuďom, ktorí majú všetko, iba spomienky nie. Veľké množstvo spotrebuje filmový priemysel, ktorý ich používa na filmové látky, ktorých je čoraz menej. A zvyšok... hlas stíšil hlas... zvyšok sa používa v kozmickom výskume... Je za nami medzinárodný kapitál! A čo za to? spýtal som sa, pretože som bol odhodlaný vybafnúť sumu, na ktorú by, ako som dúfal, otravný agent so spomienkami nemohol pristúpiť. Sme pripravení poskytnúť vám akúkoľvek sumu v akejkoľvek mene, povedal hlas. Spomenul som si na to, ako som sníval s Ňou o tom, že raz budeme mať biely domček na kopci nad lúkou... Spomínalo sa mi však akosi ťažko, ako by mi tam niekto nasypal piesok, ak viete, čo tým chcem vyjadriť. Vtedy som pochopil. Už by som nikdy nemohol na nič spomínať. Veď spomienky sú vkladnou knižkou chudobných, chacha. A tak som tam, kde som bol. Ale keď si raz začnem spomínať, to uvidíte!