Európsky spravodajca britskej rozhlasovej a televíznej stanice BBC to má ľahké: Vždy keď príde do Bonnu, aby tam priviedol k mikrofónu ministra obrany Volkera Rüheho alebo nejakého hovorcu opozície, hovorí jeho partner plynule po anglicky. Globalizácia hospodárstva tento proces urýchľuje. Všetci vedia po anglicky. A pretože jedného dňa v budúcom storočí bude mať každá domácnosť po celej planéte internetové spojenie, je už vopred jasné: nástup angličtiny ako celosvetového jazyka je nezadržateľný. Samotní Briti sú však na učenie cudzích jazykov stále lenivejší. V Londýne sa to len hemží jazykovými školami - pre cudzincov, ktorí sa chcú naučiť po anglicky. Medzi tými, ktorí sa moria štúdiom nemčiny alebo španielčiny, sa ťažko nájde nejaký Brit; stále menej sa učí dokonca i francúzština, teda jazyk zemepisne najbližších susedov. Počet britských školákov, ktorí si ju zvolia ako maturitný predmet, prvýkrát poklesol pod 26 000 (ešte v roku 1993 ich bolo 31 000). Britské učebné osnovy stanovujú, že každý školák do 14 rokov sa musí učiť aspoň jeden cudzí jazyk. Praktická podoba tohto zákonného ustanovenia však podnecuje výtržníkov z posledných lavíc väčšinou k hlúpym vtipom. Aj samotní učitelia majú totiž často ťažkosti so správnou výslovnosťou, takže nie je neobvyklé, keď na hodine nemčiny ľahko skomolí "radnicu" do podoby "domu plného potkanov". Žiaci sú potom dokonale ohromení faktom, že práve v nej má údajne sídliť komunálne demokratické zastupiteľstvo. Ako vyplýva z najnovších štatistík, rozhodlo sa z 300 000 študentov vlaňajších prvých ročníkov na všetkých britských univerzitách len 340 pre nemčinu ako hlavný predmet. Francúzština dopadla s 1030 záujemcami trochu lepšie, zato španielčinu si vybralo len 249 študentov. Profesor Alan Smithers hovorí: "Dostali sme sa do diabolského kruhu. Moji študenti sa viac ako o moderné jazyky zaujímajú dokonca aj o dejiny." Pri školských výletoch na európsky kontinent takisto ako pri výmenných študijných pobytoch britskí školáci skoro objavia, že ich hostitelia v Nemecku alebo Francúzsku stoja viac o to hovoriť s nimi po anglicky, ako ich učiť svojmu materinskému jazyku. "A tak náš akademický dorast stráca akúkoľvek motiváciu učiť sa cudzie jazyky," zhrnul to profesor Smirhers. Británia má len 58 miliónov obyvateľov, po celom svete však po anglicky hovorí 1,5 miliardy ľudí.

Autor: Die Welt