V juhoafrickom meste George by mal dnes na súdne pojednávanie prísť ďalší z bývalých významných afrických štátnych predstaviteľov, obvinených zo zneužívania moci. Podobných procesov s bývalými diktátormi prebieha v súčasnosti v Afrike hneď niekoľko, jedinou zvláštnosťou toho začínajúceho sa je skutočnosť, že tentoraz by sa mal pred súdnym tribunálom zodpovedať beloch - bývalý juhoafrický prezident Pieter Botha. Dnes už 81-ročný Botha je obžalovaný z toho, že aj napriek opakovaným výzvam odmietol prísť pred osobitnú komisiu, vedenú anglikánskym arcibiskupom a nositeľom Nobelovej ceny mieru Desmondom Tutu, ktorá by do polovice marca tohto roku mala vypracovať súhrnnú správu o zločinoch apartheidu.
Pieter Botha patrí k vládnucej vrstve pôvodných holanských kolonizátorov juhu Afriky. Do veľkej politiky vstúpil pred 50 rokmi, zastával viaceré ministerské posty a v roku 1978 sa stal premiérom. Po zvolení prezidentom, o šesť rokov neskôr, zrušil post premiéra a o niekoľko mesiacov vyhlásil v krajine výnimočný stav. Ten trval päť rokov a v konečnom dôsledku vyhrotil pomery natoľko, že Bothov nástupca Frederik de Klerk pristúpil v roku 1989 k postupnej demontáži režimu apartheidu. Pieter Botha sa netají tým, že necíti žiadne výčitky svedomia za politické rozhodnutia, prijaté počas svojej aktívnej kariéry. "To, čo som urobil, som urobil pre svoju krajinu, pre Boha, pre svoj ľud a pre všetkých obyvateľov Južnej Afriky," tvrdí Botha pred novinármi. Komisiu pre pravdu a národné zmierenie, vedenú Tutuom, označuje za "cirkus", ktorého úlohou je "poľovačka na čarodejnice". Národné zmierenie je podľa Bothu možné iba "zavretím knihy minulosti a sústredením sa na budúcnosť". S týmto Bothovým tvrdením súhlasí aj arcibiskup Desmond Tutu, ktorý sa pre prácu v komisii vzdal pred dvoma rokmi vedenia arcidiecézy v Kapskom Meste. Ten je rovnako presvedčený, že zmierenie je podmienené vzájomným odpustením. "Odpustiť však neznamená zabúdať," zdôrazňuje neustále Tutu a v tom sa s bývalým vodcom menšinovej bielej vlády, ktorý sa snaží svoje rasovo motivované politické rozhodnutia z minulosti maskovať slovami o potrebe odpustenia, výrazne rozchádza v názoroch. Cieľom jeho komisie je dôsledné zmapovanie všetkých neprávostí, ktorých sa minulý režim dopustil voči obyvateľstvu. Tie by mali zostať zachované aj pre nasledujúce generácie tak, aby včerajší zločinci nemohli už zajtra vydávať svoje omyly za záslužné činy. A Tutuove slová majú zrejme omnoho širší rámec platnosti, akým je len územie juhu Afriky.
