považuje pápežovu návštevu za svoj najväčší medzinárodný úspech a ani najkritickejšie slová Svätého otca počas návštevy by mu túto predstavu nepokazili. Napokon, čo iné možno čakať od osoby, ktorá úspech vo voľbách s jedinou stranou, 601 kandidátmi na 601 kresiel a dohľadom špicľovskej siete, označí za politický zázrak?! Čo nepochybne Castro zneužije vo svoj prospech, bude známy postoj Jána Pavla II., ktorý neustále kritizuje ekonomické sankcie ako politickú zbraň. Pre kubánskeho vodcu to bude korunovácia jeho plamenných prejavov, v ktorých označil embargo za jedinú príčinu biedy na Kube. Práve toho sa obáva takmer milión Kubáncov v americkom exile, treba podotknúť, že milión voličov, ktorí podporujú izoláciu Kuby a zostrené hospodárske embargo USA. Hlas pápeža volajúci po zrušení embarga bude síce mimoriadne silný a podporí svetovú opozíciu proti americkým sankciám, rovnako však bude akceptovať aj podmienku USA, ktorú už avizoval americký prezident. USA sú podľa Billa Clintona ochotné zmierniť embargo, ale jedine pod vplyvom demokratizácie krajiny. A tam sa presne končí Castrova ústretovosť k zmenám. Je však nepredstaviteľné, aby to bol práve pápež, odporca diktatúr ako takých, ktorý symbolicky vykopal hrob komunizmu v Poľsku, kto podporí politiku komunistického vodcu. Dôležitejšia ako Castrova prezentácia vzácnej návštevy, či nádeje, ktoré s ňou spája demokratický svet, však bude reakcia obyčajných Kubáncov. Aj keď sa značná časť obyvateľstva hlási k rímskokatolíckej cirkvi, len málokto z nich našiel odvahu porušiť zákaz a preštudovať si Bibliu, málokto tak pochopil význam Vianoc, ktoré mohli prvý a zrejme aj posledný raz osláviť a len málokto z nich vôbec vie, kto je to pápež a ako vlastne vyzerá. Veď mnohí jeho portrét prvýkrát videli až teraz na poštových známkach a na plagátoch. Až keď si pápež nájde cestu k týmto ľuďom, bude môcť svet prinajlepšom hovoriť o dobe na Kube pred a po pápežovej návšteve.