Investičné aktivity Slovenského plynárenského podniku (SPP) na kapitálovom trhu pokračujú aj v tomto roku. Po Nafte a Slovnafte získali SPP 18,9-percentný podiel v stratových Považských strojárňach. Podľa vyjadrenia I. Mikloša, uverejneného v piatkovej Národnej obrode, nemajú tieto kapitálové vstupy SPP oporu v zákone. SPP je štátnym podnikom a ako taký nemôže nakladať so svojím majetkom nad rámec bežného hospodárenia bez explicitného súhlasu vlády, ktorá sa podľa vydaných komuniké v minulom roku podobnými otázkami nezaoberala.
SPP kupoval akcie vysoko nad ich cenu na trhu, čo bolo najmarkantnejšie vidieť práve pri akciách POS, ktoré SPP získal pri cene 304 Sk za akciu, pričom ich cena na trhu sa v súčasnosti pohybuje pod hranicou 100 Sk. Podľa B. Schmögnerovej sú nákupy realizované SPP analogické nákupom, ktoré v minulosti robila Slovenská sporiteľňa, a je zrejmé, že SPP neostane konečným vlastníkom nakúpených akcií.
V takom prípade by sme boli svedkami svojráznej privatizácie SPP, založenej na vytiahnutí voľných zdrojov z jedného na Slovensku z najziskovejších podnikov. V súvislosti s nákupom akcií POS by bolo vhodné pripomenúť si minuloročný vývoj ceny tejto emisie na kapitálovom trhu. Jej pokles bol dlhodobo zadržiavaný periodicky sa opakujúcimi blokovými obchodmi na parkete burzy a bol jedným z najkrikľavejších prípadov manipulácie s cenou emisie, pozoruhodných hlavne svojím dlhodobým charakterom.
Zavedenie blokových obchodov do systému obchodovania malo zabezpečiť presun časti obchodovania z priameho na anonymný trh. Napriek tomuto opatreniu zostal podiel priamych obchodov na celkovom objeme realizovanom na burze viac ako dominantný. Na druhej strane započítanie výsledkov blokových obchodov do celkových výsledkov anonymného obchodovania spolu s možnosťou realizácie blokového obchodu po dohode umožnil vybraným účastníkom trhu ( podmienkou blokového obchodu je objem nad 100 000 Sk) relatívne pružne a s malými nákladmi upravovať cenu vybranej emisie. Vďaka existencii spoločného kurzu RMS a BCPB a relatívne nízkej likvidite stačil často jeden-dva za sebou idúce blokové obchody v objeme tesne nad 100 000 Sk k zásadnej zmene pásma, v rámci ktorého sa s vybranou emisiou dá obchodovať na anonymnom trhu. Takýto posun sa následne prejavil výpadkom obchodovania s danou emisiou na trhu RMS, keď napríklad akcie POS takto na viac dní "pauzovali" na prelome októbra - novembra alebo na začiatku decembra minulého roku.
Systém blokových obchodov priamo zo svojej definície oddeľuje minoritných od nie až takých minoritných investorov. Miera jeho možného zneužitia je však daná nielen jeho konštrukciou. Postavenie kapitálového trhu na Slovensku a správanie jeho účastníkov je iba odrazom celkového stavu ekonomického prostredia. Omnoho závažnejším problémom, v podstatne väčšej miere deformujúcim trh, je napríklad spôsob privatizácie balíkov akcií z FNM, týkajúci sa často bežne na trhu obchodovaných emisií. Odhliadnuc od toho, že v súčasnosti je spochybnené právo FNM realizovať obchody na BCPB, najzarážajúcejšou je skutočnosť, že FNM má ako jediný účastník trhu právo realizovať obchody POD prípustné cenové pásmo pre danú emisiu. A toto právo využil mnohokrát.Prvou "bombou", ktorá takto dopadla na dovtedy rastúci trh, bola privatizácia Nafty Gbely za sedminu ceny, za akú sa tieto akcie obchodovali na trhu. Od augusta roku 1996 trh v podstate nepretržite klesá a spolu s tým klesá aj objem realizovaných obchodov. V súčasnosti už trh nie je schopný ani efektívne odrážať vývoj fundamentálnych výsledkov emitentov, ináč povedané - okrem funkcie alokácie a rozdelenia zdrojov už začína zlyhávať aj vo funkcii oceňovacej. Miesto funkcií, ktoré pripadajú kapitálovému trhu v bežnej trhovej ekonomike, tak kapitálový trh na Slovensku plní funkciu prerozdeľovania vplyvu a zároveň slúži ako "transformátor" štátneho majetku na majetok súkromný. Budúcnosť kapitálového trhu na Slovensku nebude závisieť od kvality legislatívy, existencie samoregulačných orgánov a už vôbec nie od existencie či neexistencie trhu s derivátmi, ale od pomerne prostej podmienky - existencie trhovej ekonomiky na Slovensku.
Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o., Bratislava
