ej cirkvi Jána Pavla II. Súčasne ako smiešnu odmietol možnosť, že by pápežova návšteva znamenala hrozbu pre komunistický systém na ostrove.
"Ľudia by sa mali zúčastniť na (pápežových) aktivitách zo zdvorilosti a z úcty k hosťovi," vyhlásil vodca na adresu ateistov v radoch kubánskeho obyvateľstva. Súčasne upozornil, že by zhromaždení nemali nosiť revolučné transparenty na omše, ktoré sa majú konať v Santa Clare, Camagüey, Santiagu de Cuba a v Havane. Nemalo by sa skandovať "dlhý život" (prorevolučný vodca) a nikto by nemal svoj nesúhlas vyjadrovať (bližšie neupresnenými) gestami či hvízdaním. Len záverečná omša bude prenášaná celoštátne v televíznom vysielaní, ostatné len v miestnych médiách. Táto skutočnosť nepotešila ani Vatikán, ani miestne cirkevné kruhy.
Castro zároveň poznamenal, že i keby pápež, ktorého v prejave označil za "talentovaného" a "inteligentného", predniesol niečo, s čím by kubanské úrady nesúhlasili, Kube to neublíži, pretože je príliš silná na to, aby to kritizovala. Dodal, že "pokiaľ by pán (prezident Bill) Clinton chcel pricestovať na Kubu hovoriť o kapitalizme, neoliberalizácii, globalizácii, demokracii, nebudeme mať najmenšie námietky". Pápeža očakávajú na Kube 21. januára a o štyri dni neskoršie by svoju návštevu v jedinej španielsky hovoriacej krajine Latinskej Ameriky, ktorú doteraz nenavštívil, mal ukončiť. Napriek tomu, že podľa tvrdenia svojich predstaviteľov Kuba neočakáva žiadny politický profit z pápežovej návštevy, je Havana potešená kontrastom medzi cestou Jána Pavla II. na ostrov a dlhoročnou politikou Washingtonu, ktorý sa snaží Kubu čo najviac izolovať.
