v, nie o americké zmluvné záväzky. No tieto popredné noviny si aj tak myslia, že už len spojenie slov charta a bezpečnosť pod podpismi prezidentov troch republík, len nedávno vymanených z područia Moskvy, a hlavnej krajiny severoatlantického spojenectva musí znepokojiť Rusko, keď Pobaltsko naopak odmietlo jeho "bezpečnostné záruky". Neuverilo štokholmskému vábeniu Borisa Jeľcina až o dvojpätinovom znížení stavu ruských ozbrojených síl v susedstve baltských krajín. Pre prípad rozšírenia NATO totiž minister obrany maršal Igor Sergejev hrozil opačne ich posilnením v takzvanej Kaliningradskej oblasti, vklinenej do poľsko-litovského pomedzia. Toto dovtedy nemecké územie si prisvojil Sovietsky zväz po druhej svetovej vojne právom víťaza a zmenil ho na vojenské predmestie. Rusko si ho stráži tak prísne, že jeho stíhačka Su-27 tam prinútila pristáť víchricou odklonené litovské lietadielko na trati do Londýna deň pred podpísaním americko-baltskej charty. Najčítanejší varšavský denník Gazeta Wyborcza ju nazval vstupenkou krajín pri Baltskom mori do euroatlantických štruktúr a potvrdením, že demokratický svet považuje ich bezpečnosť za svoju vec. Osobitný nárok na to im priznal Washington Post za dôsledné úsilie zbaviť sa stôp sovietskej minulosti. Širší a zásadný význam Charty partnerstva Spojených štátov a baltských krajín vystihol americký denník v spečatení toho, že rozširovanie NATO sa prvou vlnou nekončí. Poznámka londýnskych ľavicových novín Guardian, že severoatlantické hranice budú asi jedného dňa na dve hodiny cesty od Sankt Peterburgu, je zaiste predčasné. No záväzok Spojených štátov z Charty partnerstva o podpore baltských krajín v príprave na členstvo v NATO ho robí - hoci zrejme nie tak rýchle, ako si to želajú - predsa čoraz reálnejším.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
