Zaťažkávacou skúškou prešli v piatok večer priestory komorného Mestského kultúrneho centra na Školskej ulici v Bratislave. Niet divu - dramaturgička Viky Janoušková prišla tentoraz s nápadom spojiť na štvrtom festivale poézie dve mená skutočne viac než exkluzívne: Marián Varga a Dušan Mitana. Za tónov skladby, ktorá u nás natrvalo poznačila ďalšie generácie hudobníkov - Zvoňte zvonky, sa dnu hrnula viacgeneračná masa ľudí, a vôbec sa nezdalo, že hovoriť sa bude najmä o rokoch 60-tych a 70-tych, v ktorých títo dvaja páni tak zažiarili. Nakoniec sa rozprávalo, i keď s permanentnou trémou a trápením, ako priznal Mitana, o všeličom. O prvom stretnutí, keď Dušan Mitana ako "drzý sopliak" nasadol do taxíka a nechal sa zaviesť na Leškovu 5 za Vargom. "Odvtedy sme sa nerozdelili. Rozumeli sme si okamžite. S niekým si totiž porozumiete na mihnutie oka a s niekým ani keď mu dáte trikrát po hube," zaspomínal si Mitana. Hovorillo sa o legendárnych rokoch 60-tych, ktoré obaja páni považujú za príliš zmýtizované a glorifikované, ale v mnohom ich spojili - určite aspoň v tom krátkom "prievane slobody", ktorý zrazu nepredpisoval akú hudbu počúvať a aké knihy čítať. A, samozrejme, nemohlo sa nehrať a nečítať. V pôvodnom prednese Bibiany Ondrejkovej (moderátorky večera) a Borisa Farkaša tu zazneli napríklad Letné hry, ale aj nezabudnuteľná poviedka V električke, azda najčítanejšia slovenská poviedka, ktorú Daniel Okáli kedysi vyhlásil za rozvracanie socializmu. A potom prišli ďalšie témy: Boh, láska, ale aj súčasná tvorba. "Rezignoval som na fikciu, lebo to, čo sa deje v skutočnosti ... veď si prečítajte noviny," tvrdí Mitana. A čo pre neho znamená mágia v literatúre? "Známi mágovia Ján Pravda a Vladimír Mečiar to tu zatiaľ obhospodarujú a ja sa im do toho nechcem miešať ..."