BRATISLAVA (SME - bd) - Zajtra je v Činohre SND premiéra hry Luigiho Pirandella Šesť postáv hľadá autora. Dramaturgom predstavenia je Roman Hertus, scénu navrhol Jozef Ciller, kostýmy Milan Čorba a hudbu skomponoval Peter Mankovecký. Režisér Ľubomír Vajdička obsadil do hlavných rolí Mariána Geišberga, Annu Javorkovú, Dianu Mórovú, Mariána Labudu, Štefana Bučku, Richarda Stankeho a ďalších. Prečo siahla činohra práve po hre nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, považovanej za jednu z najznepokojujúcejších a najprovokatívnejších drám svetovej dramatiky, pokúsil sa vysvetliť režisér, ktorý je spolu s R. Hertusom aj autorom úprav.
"Po tejto hre, ktorá je jednou z Pirandellových najexkluzívnejších, sme siahli po tom, čo sme získali dobrú skúsenosť s hrou Každý má svoju pravdu, ktorá sa uvádzala na Malej scéne. Dá sa povedať, že je to klenot svetovej dramatiky, no zároveň podotýkam, je to i jedna z najobávanejších hier. Keď Šesť postáv v roku 1921 vzniklo, mali obrovský úspech po celej Európe. Pohotovo ich uviedlo aj Slovenské národné divadlo, no potom sa po dráme u nás už pričasto nesiahalo. "Podľa Vajdičkových slov práve Pirandello priniesol mnoho prvkov, ktoré sa vyskytujú v súčasnej modernej dráme. Šesť postáv hľadá autora je jednou z trojice diel, kde spisovateľ prostredie divadelnej skúšky využíva na reflektovanie svojej hlavnej témy, ktorou je rozpor medzi zdaním a bytím. "Rozpor medzi tým, čím sme a ako sa zdáme svojmu okoliu, pociťujeme dennodenne. A z tejto malej súkromnej roviny sa v hre problém otvára aj do spoločenských súvislostí." V čase, keď divadlo dáva dôraz na obraznosť, stručnú až klipovú informáciu, podľa Ľ. Vajdičku akoby už nebol čas vypočuť si komplikovanejšiu rozvitú vetu. "Niekedy nie sme trpezliví a radi by sme si obmedzili myslenie do holých viet. V dejinách ľudského myslenia boli ľudia, ktorí hovorili v rozvitých vetách a bolo by dobré, keby sme si ich trošku pripomenuli. Vonkoncom tu nepôjde o predstavenie, ktoré by bolo ľahko konzumovateľné. No myslím si, že reflexia divákov i divadelníkov voči sebe je veľmi užitočná, pretože si treba skúšať schopnosti na ťažkých kúskoch, ktoré nám dramatická spisba prichystala. Mimochodom, G. B. Shaw túto hru označil za najgeniálnejšiu, aká kedy v dramatike vznikla."
Ľ. Vajdička priznal, že Pirandello kedysi aj u neho vzbudzoval rešpekt typu, že človek obdivuje síce osobnosť, no radšej sa vyhne stretnutiu s ňou. Zaspomínal si, ako ešte na VŠMU so spolužiakmi pred dramatikom uhýbali, videl sa im prizložitý. Kedy režisér prestal pred Pirandellom unikať? "Robieval som pre televíziu cyklus Dnes večer hrám ja a tam som sa stretol s jeho krátkymi poviedkami. Jedna z nich bola predobrazom divadelnej hry Každý má svoju pravdu. Tak som si ju pozrel a zaujala ma natoľko, že som rešpekt stratil. A ako to už býva, keď niečo obchádzate, myslíte si, že je to ťažké, nedajbože hlúpe, nemá to pre dnešok žiaden význam, potom to prečítate a zistíte, o čo ste sa ochudobnili." Ako si k náročnému dielu hľadali vzťah herci? "Mal som z nich veľmi dobrý dojem. Jednak je to trochu hra o hercoch, a to oni vždy veľmi radi hrajú. A potom, boli šťastní, že sa im podarilo nájsť k textu kľúč, nebol pre nich hrôzou, ktorú, ako som spomínal, si niekedy umelo vyvolávame. Takže som pri nich zažíval tú radosť z objaveného."
FOTO: Diana Mórová a Marián Labuda v Pirandellovej hre Šesť postáv hľadá autora.
Autor: SME -. bd, FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
