PARÍŽ, BRATISLAVA (SME - pet, ČTK) - Prestížne parížske vydavateľstvo Gallimard vydalo v stredu nový román jedného z najslávnejších súčasných českých spisovateľov Milana Kunderu (1929) s názvom L`Identité (Totožnosť). Ako v júli 1996 povedal autor na parížskom stretnutí s redaktorom SME, tento román je výsledkom takmer sedemmesačného tvorivého pobytu na Islande počas roku 1996. Po La Lenteur (Pomalosť), vydanom v roku 1995, je L`Identité druhým Kunderovým románom napísaným priamo vo francúzštine. Podobne ako La Lenteur aj L`Identité je rozsahom pomerne neveľký román, avšak o to viac má zovretejšiu formu, brilantne kladie otázky a vyvoláva pochybnosti, ktoré naznačuje už jeho titul. Rovnako ako ostatné Kunderove romány je pretkaný esejistickými úvahami, no na rozdiel od všetkých predchádzajúcich už v ňom nie sú žiadne odkazy na českú realitu (v La Lenteur ešte je postava českého účastníka vedeckého kongresu). L`Identité je príbehom vzťahu Chantal a Jeana-Marca, do ktorého sa postupne vkráda nedorozumenie a ktorý prechádza v nočnú moru v záverečnej pasáži. "Kto sníval tento príbeh? Kto si ho predstavoval? On? Ona? Obidvaja? Jeden pre druhého? V ktorom okamihu sa ich skutočný život premenil na túto vierolomnú fantáziu?" - pýta sa v závere románu autor, ale neposkytuje žiadne odpovede, iba ďalšie otázky. "Kde je presne ten okamih, keď sa skutočné premenilo na neskutočné, realita na snívanie? Kde bola hranica? Kde je hranica?" Kundera, ktorý v roku 1975 odišiel z komunistického Československa do Francúzska, tu po česky napísal romány Kniha smíchu a zapomnění (1981), Nesnesitelná lehkost bytí (1985) a Nesmrtelnost (1990). Všetky vychádzali najprv vo francúzskom preklade, neskôr po česky v torontskom nakladateľstve Věry a Josefa Škvoreckých Sixty-Eight Publishers. Nesmrteľnost vyšla v roku 1993 v brnianskom nakladateľstve Atlantis. Vo francúzštine napísal Kundera aj dve knihy esejí - L`Art du roman (Umenie románu, 1986) a Les Testaments trahis (Zradené testamenty, 1993). V Československu vydal tri poviedkové zošity Smiešnych lások, napísal niekoľko divadelných hier a básnických zbierok, vančurovskú štúdiu nazvanú takisto Umenie románu, ale zrejme najväčší ohlas mal jeho román Žert. Začiatkom mája `96 bolo vo švajčiarskych novinách L`Hebdo zverejnené poradie najvýznamnejších žijúcich spisovateľov sveta, ktoré vyhlasovali osemnásti renomovaní literárni kritici z celého sveta. M. Kundera obsadil druhú priečku za G. G. Márquezom a pred U. Ecom a J. Updikom.

Autor: SME - pet, čtk