P vo vládnych funkciách. Keďže jednou z rozhodujúcich voličských tém bude vysoká nezamestnanosť, rozhodla sa CDU skončiť rokovania s SPD o podobe daňovej reformy. Špičkoví kresťansko-demokratickí predstavitelia argumentujú, že občania musia na jeseň definitívne rozhodnúť, či chcú daňovú reformu podľa koaličného alebo opozičného rukopisu. Snažia sa tak presvedčiť voličov, že zamýšľané zníženie daňového bremena sa nekoná pre opozičné manévrovanie v druhej komore parlamentu. V Spolkovej rade disponujú totiž SPD a Zelení blokačnou väčšinou, ktorú dosiaľ využívali na torpédovanie vládnych návrhov. Či sa CDU podarí presvedčiť občanov, že reformný pohár je pre politiku SPD poloplný (a nie v dôsledku vládnej neschopnosti poloprázdny, ako tvrdí opozícia), je však viac ako otázne.

Mimoriadne odvážnou je tiež taktika nosnej vládnej strany ohľadom druhej rozhodujúcej volebnej témy: spoločnej európskej meny. Voči euru má hlboké výhrady veľká väčšina nemeckého obyvateľstva. Súc si vedomí tejto skutočnosti, snažia sa kresťansko-demokratickí politici využiť tento strach vo svoj prospech. Keďže vládne strany pravého stredu požívajú podľa výskumov verejnej mienky väčšiu ekonomickú kompetenciu ako ľavicová opozícia, argumentujú predstavitelia CDU, že prípadné negatívne dôsledky nahradenia marky eurom lepšie zvládne koalícia ako opozícia. Podľa náhľadu mnohých pozorovateľov bonnskej politickej scény však ide o priveľmi artistickú a umelú argumentáciu, ktorú prijme iba málokto. Azda najväčším zástancom zavedenia eura za každú cenu je totiž kancelár Helmut Kohl, ktorý v očiach euro-skeptickej voličskej väčšiny len ťažko môže byť súčasne najväčším bojovníkom za nemecké menové práva, keď sa realizáciou eura vzdáva marky.

CDU pokruje: na ruke má málo tromfov, v rukáve žiadnych žolíkov - a tak sa ich snaží umelo vyrábať.

Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov (Autor je stálym spolupracovníkom